Moja austrálska materská

Netuším, ako to majú iné mamy, ale ja mám občas pocit, že mám domáce väzenie s vychádzkami cez víkend.

Problém je, že tu v Queenslande sa v lete (prosinec – březen) nedá skoro nikam ísť, lebo je strašne teplo. Navyše, nič také ako MHD zdarma pre matky s malými deťmi tu nie je. Ak nemáte dve autá, je to náročnejšie. Ani s tou miestnou MHD, ktorá nie je spoľahlivá a ani levná, sa žiaľ niekam len tak ľahko nedostanete. Preto sme pred nedávnom pořídili horské kola a chariot. Je to s tým oveľa lepšie a môžeme spolu chodiť jazdiť do prírody.

Drobec dostal aj svoje vlastné odrážadlo, lebo má strašne rád veci s kolami. Od 1,5 roku na ňom brázdi.

Zabudla som ešte spomenúť, že keď som bola tehotná, nič také ako prednostné odbavenie pri pokladni tu nie je. Ani vás nikto nepustí pred seba v rade. Nechajú vás to celé pekne vystáť.

Na klub matiek som tu nemala štastie. Neviem, či je to miestna špecialita, ale všetky čo som stretla sa tvárili, že žiadne problémy nemajú, ale keď začaly o niečom hovoriť, tak bolo zjavné, že to až také dokonalé nemajú.

Napríklad obdobie rastov zubov. Pýtam sa, že ako im deti spia, ako to znášajú… a ony, že KEIN PROBLEM, dobre. A potom sa ma za chíľku pýta, či neviem o nejakých kvapkách alebo mastiach proti bolesti zubov. Skoro všetci tu dávajú ten sajrajt Bonjela. Akýsi gél, ktorý obsabuje látku, ktorá znižuje okysličovanie krvi – chlorine salicylate. “Veď vláda by to nepovolila, keby to bolo nebezpečné.” Gél, ktorý sa nanesie miminku na ďasno. Strašná blbosť. Veď to tam ani nemôže zostať. Ale miestne matky si to nesmierne pochvaľujú… a tak im mažú ten sajrajt pravidelne 3 hodiny.

Potom ďalšia matka (vlastne nebola len jedna) sa ma snažila presvedčiť, že pokladať miminko na bruško nie je dôležité. Čo vám budem hovoriť… keď som zistila, aké hrozné veci tomu svojmu dieťaťu robila, pasívne posadzovala do akéhosi Bumbo sedátka už od 4 mesiacov lebo je silný a “zbožňuje to”… tak teraz o ňom hovorí, aký je nemotorný. Prečo asi. Potom na mňa vyvalia oči: “Tebe začal chodiť sám? Neučila si ho to? A fakt vôbec nepadá?” “Nepadá. Dokonca behá a nepadá.”

S drobcom občas zbehnem na miestnu gymnastiku. Dobre sa tam vyblbne, vybehá a polezie si. Vždy tam vytvoria rôzne prekážky, cez ktoré deti môžu chodiť a liezť. Celkom si to užíva. Občas sa tam vyskytnú nejaké škodítka, ako široké trojkolky, tak na to ho nepúšťam. Môže si ich maximálne tlačiť. Niektoré matky tam občas naťahujú svoje deti za ramená, majú nejaké úplne nevhodné nosítko-sedátka alebo ich v tom nosia naopak… Z toho ma celkom bolí pri srdci, ale sú to ich deti.

A za všetko svoje deti chvália “good boy” a “good girl”. Úplne prehnane a myslím, že sú na tom tie deti potom tak trochu závislé. Vtipné je, že toto “good boy/girl” používajú aj na psov. Mám z toho potom zmiešané pocity.

Tu sa o to detské fyzio nikto nezaujíma. Tu detské fyzio vlastne ani neexistuje. Problémy z detstva riešia až v dospelosti, keď ich bolia záda a sú celí pokryvení. Nikto nevie prečo. Len vidíte, ako deti už od ranného detstva majú nohy do X, alebo vypulené brušká (zlé držanie tela zo slabých svalov). Jirko mi, že tak si vyštuduj detskú fyzio a budeš to tu praktikovať… lenže počase sme zistili, že tu toto vzdelanie nie je pretože to miestne matky ani nezaujíma.

Potom si vravím, že dobre tak, že nakoniec nie som v žiadne skupinke matiek. Ono je to tu celé akési iné. Ešte by som brala rozumy z nekvalitného zdroja a porovnávala ich deti s mojim. Keď vidím všade rôzne tie škodítka pre deti, som rada, že som outsider a riadili sme sa podľa českých fyzio odborníkov.