Posledné mesiace narážam na články o tom, že sa rodí málo detí. V Austrálii. V Česku. Na Slovensku. V USA. Prakticky všade. Vždy sa pod nimi rozbehne rovnaká diskusia. Mladí nechcú deti. Sú egoisti. Všetko je príliš drahé. Prípadne, že za to môže vláda. Na jednej strane sa hovorí o preľudnení planéty, no na druhej sa vlády obávajú nízkej pôrodnosti a starnutia populácie.

Austrália. Jedna z najbohatších krajín sveta. Krajina, kde ľudia odvádzajú obrovské dane, platia drahé nájmy, drahé energie, drahé zdravotníctvo, drahé univerzity, drahé škôlky (ktoré vedú len súkromné firmy), ženy sú na platenej materskej len 4 mesiace a za darovanie krvi nedostanete absolútne nič, ani to minimum v podobe daňovej úľavy… Krajina, ktorá sa rada prezentuje ako moderná, vyspelá a úspešná spoločnosť. A potom človek otvorí internet a vidí reklamu:

Dlho som odolávala. Dlho som s tým vnútorne bojovala. Vedela som, že nechcem svoje dieťa nechať vyplakať. Vedľa nás býva rodina, ktorá praktizuje klasický „austrálsky“ spánkový tréning… a počuť to. Skoro každý večer. Plač, ktorý neprináša úľavu. Plač, ktorý sa nekráti. Plač, ktorý sa podľa ich spánkovej teórie mal už dávno vytratiť.