Návšteva Česka

Po dlhšej odmlke sa tu toho udialo celkom dosť. Skúsim vám to sem konečne spísať. Tento rok sme zase vzali nášho Bobana do Česka. Tentokrát to ale bolo iné.

Cestu do ČR sme poupravili, aby bola s prespaním v hoteli (cez noc) a neleteli sme jedným vrzom, ako to bolo minulý rok, pretože to bolo poriadne náročné. Aklimatizácia teraz bola ovela lepšia. Určite to bolo aj tým, že tentokrát sme už od nikoho nič nechytili. Stačil nám týždeň, a dni sa nám pekne zrovnali. Drobec si cestu lietadlom užil, vkuse ho obskakovali letušky a nosili mu vodové omaľovánky. Bol strašne zlatý. Dal si jeden obednajší spánok a večer už spal normálne v posteli. Horšie to bolo s cestou naspäť. Cestovali sme v noci a vôbec sme sa v lietadle nemohli vyspať. Boli sme celí rozsekaní. Spamätávali sme sa z toho ešte mesiac.

Všade s nami cestoval Krtek. Na Moravu sme prišli odpoledne. Spanie na večer zase vyšlo v posteli takže paráda. Nám sa totiž drobec dobre nevyspí, keď nemá na spanie priestor, kde môže “váľať sudy”. Cestu z letiska si taktiež užil pretože po jeho obľúbených lietadlách s kolami prišiel rad na metro a vlak s kolami. Všetko, čo má kolá, je proste strašne super 😁 Ako už nebol miminko, všetko to strašne vnímal a my sme si uvedomili, ako veľmi mu to tu prospieva.

Drobec bol vo svojom živle. Toľko podnetov, zľava, zprava… kopec dárkov od rodiny a známych, zvieratká, dopravné prostriedky, príroda, táborák, posedenia s rodinou pri moravskom víne, ochutnávky, voňavý les, chutné lesné jahody…

Dali sme si aj wellness v Luhačoviciach, lebo nič také v Austrálií nie je. Drobec sa vybláznil v bazéne a na ihrisku, pobehal kolonádu, my sme si dali kávičku & koláčik a v miestnej reštaurácií výborné bryndzové halušky.

Navštívili sme aj Zlín, Zlínske ZOO a Baťovu kanceláriu.

V Prahe toho bolo k videniu! Drobec konečne zažil Národní technické muzeum na vlastnej koži. Poznal ho len z knižky. Stretli sme sa aj s Lenkou a zbehli do kaviarne. Tá nás prekvapila krásnymi dárkami (jej knižka s básničkami je úžasná). Všimla som si, že snáď na každom rohu je nejaký detský kútik. To v Austrálií nie je. Zvláštne. Pritom by človek povedal, že Austrália bude viac “kids friendly” než Česko. Ešte som postrehla, že drobec nemal problém hrať sa s deťmi v Česku. Tých austrálskych sa celkom stráni.

Po týchto zážitkoch sme si uvedomili, ako nám to všetko strašne chýba a chceli by sme, aby mal aj náš drobec taký rozmanitý život.

Na konci výletu sa pýtam 👶🏻: “Kde by si chcel radšej žiť? V Česku alebo v Austrálií?”
👶🏻: “ČE”.

Po tak vydarenom výlete sa mu ani nedivím. Táto návšteva poznačila nás všetkých a odchádzali sme do Austrálie s príjemným pocitom z Česka. Drobec toho tak strašne ponasával, že sa nám ku koncu výletu rozrečnil. Keď sme prišli do Austrálie, tak mesiac pred druhými narodeninami mal už 160+ slov v zásobe a za ďalší mesiac už začal komunikovať vo vetách. Teraz sa s nami už normálne dohovorí, čo potrebuje, čo mu vadí, na čo má chuť, kam chce ísť… Rozoznáva rozdiely ako deň/noc, malý/veľký, studený/teplý, blízko/ďaleko, pomenováva farby, tvary, začal nám dokonca z ničoho nič počítať do 5… a to má len dva roky aj mesiac. Je to sila, čo s ním táto návšteva spravila.