Umelo-vytvorená kríza

Deje sa nám tu taký nešvar. Austrálska vláda tvrdí, že máme nedostatok plynu a ceny letia raketovo hore. Ako je to vôbec možné, keď sa v Austrálií plyn ťaží? Ako to, že Japonsko predáva austrálsky plyn lacnejšie, než sa predáva v samotnej Austrálií?

Približne 80 % austrálskeho plynu sa vyváža do zámoria. Prieskum ukazuje, že plynárenské korporácie zaplatili NULOVÉ licenčné poplatky za viac ako polovicu (56 %) všetkých vývozov plynu. V skutočnosti vláda zhromažďuje viac príjmov z HECS (Pôžičkový program pre vyššie vzdelanie) než z daní z prenájmu ropných zdrojov.

V máji 2024 austrálska vláda zverejnila svoju budúcu stratégiu v oblasti plynu, ktorá sa zaviazala k produkcii a vývozu plynu „do roku 2050 a neskôr“. Správa sa začína vyhlásením ministerky pre zdroje Madeleine Kingovej, že: „Plyn hrá rozhodujúcu úlohu v austrálskej ekonomike“. 67-stranová hlavná správa a sprievodná 110-stranová „analytická správa“ však nespomínajú licenčné poplatky, dane ani príjmy. Absencia týchto pojmov vo vládnom politickom dokumente je prekvapujúca – kým si neuvedomíte, ako málo v skutočnosti plynárenský priemysel platí na daniach alebo licenčných poplatkoch, najmä za plyn, ktorý sa vyváža. Pred vývozom po mori sa musí fosílny metánový plyn premeniť na kvapalinu. Táto konverzia znižuje objem plynu dostatočne na to, aby bolo možné skladovanie a prepravu. Tento proces konverzie je známy ako skvapalňovanie a skvapalnený plyn sa označuje ako skvapalnený zemný plyn (LNG).

Austrália je spolu s USA a Katarom jedným z najväčších svetových vývozcov LNG. Austrálska kombinovaná spracovateľská a exportná kapacita je viac ako 87 miliónov ton LNG ročne, rozložených do desiatich zariadení na spracovanie a export LNG (zariadenia LNG) nachádzajúcich sa v Západnej Austrálii, Severnom teritóriu a Queenslande.

Za väčšinu tohto plynu sa neplatia žiadne licenčné poplatky. Licenčné poplatky sú platby, ktoré vyberajú vlády výmenou za využívanie zdrojov komunity. Rovnako ako stavitelia platia za tehly, ktoré používajú, a reštaurácie platia za jedlo, ktoré predávajú, spoločnosti poskytujúce zdroje platia – alebo by mali platiť – za zdroje, ktoré ťažia a predávajú.

Pre austrálskych výrobcov LNG je zavedený celý rad licenčných poplatkov, pričom výška licenčných poplatkov sa líši od zariadenia k zariadeniu v závislosti od toho, odkiaľ pochádza vstupný plyn. Plyn ťažený z pobrežných polí vo vodách Commonwealthu je zodpovednosťou federálnej vlády, zatiaľ čo plyn z pobrežných polí a štátnych vôd spravuje príslušný štát. Vo všeobecnosti platí, že federálna vláda neukladá žiadne licenčné poplatky za plyn vyťažený projektmi vo svojej jurisdikcii, zatiaľ čo štáty áno.
Z tohto všeobecného pravidla existuje jedna výnimka: plyn vyrobený z polí North West Shelf (NWS) pri severozápadnom pobreží Západnej Austrálie, čo predstavuje jediný príjem z licenčných poplatkov za výrobu plynu vo vodách Commonwealthu. K NWS sa pristupuje inak ako k iným plynárenským projektom, pretože bol založený oveľa skôr a pretože dostal obrovské štátne dotácie. V správe z roku 2017 vláda WA opísala svoju úlohu pri financovaní a uľahčovaní projektu ako „kľúčovú… masívnu a integrálnu“, pričom odhaduje, že poskytla dotácie vo výške približne 8 miliárd dolárov a naznačuje, že bez tejto vládnej podpory by vývoj plynu v severozápadnom šelfe nepokračoval.

Až doteraz platil plynárenský priemysel veľmi málo licenčných poplatkov alebo daní za vyvážaný plyn , takže nie je jasné, aký význam má neustály vývoz plynu pre ekonomiku. Plyn je propagovaný ako „prechodné“ palivo, ale má uhlíkovú stopu, ktorá je ekvivalentná alebo horšia ako uhlie . Okrem toho má Japonsko potenciál dosiahnuť 90 % čistej elektriny do roku 2035 a predáva austrálsky LPG kvôli prebytkom jeho dodávok .

Takže, aj keď je nejakým spôsobom zodpovednosťou Austrálie pomôcť Japonsku dekarbonizovať jeho hospodárstvo, je ťažké pochopiť, ako pomáha rastúci vývoz plynu.

V roku 2023 japonské energetické spoločnosti zarobili na plyne viac ako 14 miliárd USD .

Výrobcovia plynu na celom svete dosahujú rekordné zisky počas obdobia trvalo vysokých cien, ale austrálski vývozcovia LNG to majú lepšie ako takmer kdekoľvek inde na svete.

Vzhľadom na to, že viac ako polovica austrálskeho vývozu plynu sa plynárenským spoločnostiam poskytuje zadarmo a plyn, za ktorý sa platia licenčné poplatky, sú vyberané z nízkych licenčných poplatkov, Austrália dostáva z odvetvia LNG len veľmi malé príjmy. To je v kontraste s rekordnými ziskami, ktoré v súčasnosti dosahuje exportný priemysel LNG.

V rokoch 2022 – 23, v čase rekordne vysokých cien LNG v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, exportný priemysel LNG zaplatil národným a štátnym vládam v Austrálii celkovo 2,8 miliardy dolárov na licenčných poplatkoch. To predstavovalo len 3,8 % z hodnoty 71 miliárd USD vyvezeného LNG počas tohto obdobia. Pre porovnanie, priemysel železnej rudy zaplatil len západoaustrálskej vláde v rokoch 2021 – 2229 licenčné poplatky vo výške viac ako 10 miliárd dolárov vo výške 7,5 % z hodnoty predanej rudy.
Pre medzinárodné porovnanie, Katar vyváža takmer rovnaké množstvo LNG ako Austrália spolu s o niečo väčším ropným priemyslom. Na energetickom základe Katar produkuje o 50 % viac ropy a plynu ako Austrália. Príjmy, ktoré Katar dostáva z ropného a plynárenského priemyslu, sú však šesťkrát vyššie, ako je uvedené nižšie:

Nórsko je ďalším príkladom toho, ako niektoré krajiny získavajú oveľa väčšie výnosy z rozvoja svojich zdrojov ropy a zemného plynu. Zatiaľ čo Nórsko vyváža menej plynu než Austrália, nórske ministerstvo financií predpokladá, že príjmy z daní z ropy a zemného plynu budú v roku 2023 predstavovať ohromujúcich 127 miliárd austrálskych dolárov, čo je približne 23 500 dolárov na nórskeho občana. Vyplýva to zo sadzby dane uplatňovanej na ťažbu ropy a plynu vo výške 78 %, ktorá zahŕňa 22 % sadzbu dane z príjmu právnických osôb a 56 % špeciálnu daň z ropy.

Zatiaľ čo iné krajiny účtujú licenčné poplatky za plyn a iné zdroje vyťažené v ich územných hraniciach, austrálska vláda každoročne rozdáva plyn v hodnote desiatok miliárd dolárov nadnárodným vývozcom plynu. Tento plyn je neobnoviteľný zdroj spravovaný vládami štátov a Commonwealthu v mene všetkých Austrálčanov. Rozdávanie plynárenským spoločnostiam, ktoré dosahujú niekoľkomiliardové zisky, odopiera Austrálčanom spravodlivú návratnosť a podporuje nadmerné využívanie zdrojov.

Miliardy dolárov ušlého príjmu každý rok z efektívneho rozdávania austrálskeho plynu by sa mohli investovať do suverénneho investičného fondu (ako je to v Nórsku) alebo by sa mohli použiť na zvýšenie produktivity a zvýšenie životnej úrovne Austrálčanov financovaním škôl, nemocníc, obnoviteľnej energie a ďalšej potrebnej verejnej infraštruktúry.

Súčasný stav navyše prispieva k oddialeniu dekarbonizácie v ázijsko-tichomorskej oblasti. Ak to Japonsko a Austrália myslia s klimatickými opatreniami vážne, nemali by v týchto projektoch pokračovať.

Svet sa v pr*el obrací.

Zdroj