Naša svadba na pláži

Drahí príbuzní, milí kamaráti a duše spriaznené,

S radosťou Vám oznamujeme, že naša láska je už spečatená. Sme Mr & Mrs!

Roky láskyplného vzťahu a spolužitia nás presvedčili, že to bude správny krok.

Svadbu sme mali na pláži v Noose, Sunshine Coast. Z hora nám zaslali zatiaľ najkrajší darček, aký mohli. Počasie nemalo chybu: bezoblačno, 20 stupňov, jemný vánok. Prechádzku po pláži do reštaurácie sme mali so západom Slnka.

Objednali sme si “stress free” Boho balíček od Marriage Celebrant-ky Natalie. Bola v ňom, okrem iného, zahrnutá dekorácia v štýle Boho, biele teepee so šampaňským, jahodami a čokoládami (keď som zistila, že nám náhodou dali tie, čo mám najradšej, skoro som odpadla).

Napísala som pre Natalie zoznam, aké kvety by sa mi páčili v kytici. Keďže je tu zima, výber nebol úplne podľa mojich predstáv. Cítila som ale, že musím prekopať ideu kytice, že nebude predsa lúčna, keď budeme na pláži v Austrálií. Kytica musí byť v austrálskom štýle. Veľmi sa mi páči Eukalypt, tak sme ho tam ku kvetom zahrnuli. Jeden peniažkový (s okrúhlymi listami), druhý s dlhými ovísajúcimi listami a rozmarýn na ochranu pred zlými energiami (pre istotu).

Týždeň pred svadbou mi naša Marriage Celebrant napísala, že niektoré kvety, ktoré som chcela, sa nedajú v zime zohnať. Povedala som si; nebudem sa nervovať, nevadí, tak ich nahradíme inými. Keď som v deň svadby zbadala moju kyticu, bola som uchvátená. Je tak nádherná a dokonalá! Ešte teraz nám zdobí stôl, vyzerá stále čerstvo (let prežila bez újmy) a nádherne vonia.

Občas veci plánujem tak, aby boli dokonalé a stojí ma to veľa námahy a času. Toto ale bolo iné. Z ponaučenia som môj prístup k plánovaniu pre tento krát zmenila. Tie najkrajšie veci boli vždy nečakané, preto bol môj zásah do plánovania svadby minimálny. Často sa hneváme, keď nám niečo nevychádza podľa naších predstáv. Ja som sa tentokrát snažila všetky nečakané zmeny a udalosti prijať, a bola to tá najlepšia vec akú som spravila. Ten “náš deň” bol proste dokonalý.

Deň pred svadbou sme prileteli do Sunshine Coast. Išli sme si vyzdvihnúť auto, ale niekto ho ešte nevrátil, tak nám dali auto manažérky s tým, že na druhý deň nám dovezú to naše. Naštastie ho doviezli. Vôbec sme netušili, aké bude. Nakoniec to bola pekná biela Toyota Camry.

Vo štvrtok (presne 24h pred svadbou) sme sa stretli s Natalie, aby sme videli miesto, kde to všetko bude. Prišli sme tam a stratili reč. Nádhera. Pobrežie lemovali atypické “rezancové” stromy, na oblohe ani obláčik. Pláž bola takmer prázdna. Na túto zrovna veľa ľudí nechodí, keď nie je sezóna. Natalie nám vravela, že na tomto mieste je najväčšie súkromie. Ideálne pre “intimate wedding”.

Potom sme sa vybrali na prechádzku po pláži a okolí, nakúpiť do vlasov Baby’s breath (nevestin závoj) a ubytovať sa.

Bývali sme na venkove neďaleko Eumundi. V podstate, na samote u lesa v domčeku, ktorý bol kedysi mliekareň (Dairy). Teraz to zrekonštruovali na luxusný dom vybavený okrem iného ozvučením Bose, tak si asi viete predstaviť, ako sme si to parádne užili. Boli sme vo svojom živle. Pred domom stála fontánka s ovládaním na tlačítko ON/OFF, stodola a 100-ročný figovník, ktorý večer nádherne svietil (bol tiež na tlačítko), prístrešok s vianočnými svetielkami a pizza pec v ktorej sme si v sobotu večer na uhlíkoch upiekli klobásky.

Pôvodne sme chceli mať svadbu na tomto mieste, ale z nejakého dôvodu to nie je povolené Council-om. Asi to tak malo byť… inak by sme to nemali na pláži. V celom areáli sú dokopy 3 domy. V jednom sme boli my, v druhom dlhodobo býval Stu a jeho dva psy, a do tretieho sa prišla v piatok ubytovať skupinka piatich žien, od ktorých sme sa neskôr dozvedeli, že majú slezinu zo strednej školy. V tomto dome sme bývali my:

Ráno nás budil spev (rehot) vtákov a Kookaborra. Vstali sme okolo 8h, poraňajkovali misku kukuričných lupienkov so sójovým mliekom, malinami a chia, a začali sa chystať. Ja som si išla umyť vlasy a Jirko sa pustil do viazania motýlka. Na moje prekvapenie to zvládol rýchlejšie než keby si viazal kravatu (motýlik si viazal prvý krát). Nalakovala som si nechty, obliekla biely saténový župan a na 11h prišla Debbie, aby ma nalíčila a spravila mi účes. Predstavu som mala jasnú, tak to mala jednoduchšie.

Fotografka Bec dorazila za nami 1:15pm aby nás pofotila, ako ma Jirko prvý krát uvidí v šatoch, spraví fotky v záhrade i pod obrovským figovníkom. Všetci čo tam prišli boli unesení, aká je tam krásna venkovská atmosféra.

Na odvoz na pláž do Noosa sme si objednali oldschool VW Kombi, ktoré vlastnil Scott. Ten prišiel 1:40pm. Bec nás vyfotila v Kombi a mohli sme vyraziť na ceremony, ktorá začínala 2:34pm. Cesta bola veselá, hudba hrala… Občas nám strelil výfuk. Bolo to úplne “oldschool”.

Dorazili sme na Beach access a už nás tam čakala celebrantka Natalie aj s Bec a Katarinou, ktorá nám robila teepee décor. Dali mi kyticu (tam som ju prvý krát videla a bola som nadšená), Jirkovi ozdobu do klopy a ceremony sa mohla začať.

Hudbu sme nakoniec nechceli žiadnu. Keď sme počuli ako tam spievajú vtáky a šumí more, bola by to škoda niečo do toho púšťať. Jirko išiel napred skontrolovať miesto a zatiaľ sa vybralo kde presne budeme stáť, aby boli pekné fotky a aby nám Slniečko nesvietilo priamo do očí. Natalie spustila ceremony zazvonením na zvon, ktorý mala z Peru.

Keď to mám porovnať, tak mám pocit, že tu sú tie “wedding ceremonies” o trošku krajšie a hlavne viac záväzné. Dáva sa tu priestor aj neveste a ženíchovi (veď by to malo byť o nich dvoch). Hovoria si sľuby. Najprv som sa toho bála, ale nemusí to byť nič únavné. Žiadny dlhý proslov. Stačí veta, dve. Kdežto v ČR/SR keď niekto oddáva, vedie (často nezaujímavý) monológ a jediné čo si nevesta so ženíchom povedia je “áno”. Tu sme vedeli presne kto čo bude hovoriť. Mohli sme si to podľa predstáv upraviť, čo by sa nám páčilo aby nám Natalie hovorila. Mali sme na výber z textu a mohli sme si kľudne vymyslieť aj niečo vlastné. Bolo to nádherné.

Prstienky sa navliekajú naraz pri odriekavaní sľubu, ktorý opakujete po celebrantovi:

“I give you this ring as a reminder that I will love, honour, and cherish you, in all times, in all places, and in all ways, forever.”

Na záver sa ženích s nevestou pobozkajú, aby spečatili sľub.

Celá ceremony trvala asi tak 30 minút (na konci sa zazvonilo na zvon pre šťastie, podpisovali sme dokumenty, dostali Marriage certifikát) a potom sme mali čas na fotky na pláži, s VW Kombi a v teepee kde sme si otvorili ozajstné šampaňské, dali jahody, čokošku.. a nasávali plážovú atmosféru.

Ľudia, čo išli okolo po pláži nám chodili gratulovať. Čokolády sme mali strašne veľa, tak som ju rozdávala. Zbadala som rodinku s dvomi malými deťmi, tak som za nimi zbehla, že sa zbavím posledných 3 guličiek z bonboniéry. Po čase sme zistili, že sa vôbec nemusíme baviť po anglicky. Všetci boli totiž z ČR. Pokecali sme o svadbe, čo tu robíme, z kadiaľ sme a že máme za chvíľu rezerváciu v reštaurácií Sails a rozlúčili sme sa. Reštiku nám pochválili, že vraj je to jedna z najlepších, tak sme sa začali tešiť ešte o trošku viac.

V teepee nás nechali nasávať šampus a atmosféru až do 4:45pm kedy už bol čas vyraziť peši do Sails. Katarina to prišla všetko zbaliť a my sme sa mohli vydať na prechádzku v piesku. Celou cestou po pláži nám gratulovali neznámi ľudia, chválili outfit a kyticu. Neverili sme vlastným očiam a ušiam, akí tam boli ľudia príjemní. Bolo to až neskutočné. Cestou sme videli aj jednu žiadosť o ruku, tak sme pogratulovali, zavtipkovali… na oplátku pogratulovali aj oni nám a Slnko už začalo zapadať a hádzať krásne sýte odtiene oranžovej farby. Museli sme si to samozrejme všetko vyfotiť.

Začali sme sa približovať k reštauráciám. Celou cestou po pláži nám ľudia gratuľovali, až kým sa zrazu z jednej veľkej terasy Surfers Club-u neozval obrovský aplaus.

Ľudia tam na nás mávali, tlieskali a zároveň kričali “Congratulations!” Myslela som, že sa mi to sníva. WHAT?! Tak toto je aké austrálske! Úplne ma to odrovnalo.

Do reštaurácie sme prišli presne načas, 5:30pm. Natalie nám zabookovala stôl. Usadili nás na miesto s výhľadom na more a západ Slnka. Vravím si, celý deň je úplne šialený. Príjemne šialený. To je sila.

Entreé sme mali Scalops a ústrice (dva druhy). Asi je zbytočné písať, že jedlo bolo vynikajúce. Ako Main dish sme si dali Krevety s ňokami a Pappardelle s pomaly pečeným jahňacím hřbetem. Vychutnávali sme si jedlo, atmosféru a zrazu za nami prišli Česi (tí, ktorých som stretla na pláži) s ružovou obálkou v ktorej bolo prianie aj s kontaktmi na nich (boli z Brisbane) a s dvomi tabuľkami čokolády. Vravím si, že tak ale toto už fakt nie je normálny deň, to snáď ani nie je pravda. Na toto asi budeme spomínať do konca života. Ako dezert sme si dali austrálsky Pavlova.

Keď som si vravela, že zázrakov a prekvapení už bolo v tomto dni dosť, že sme si to už vyčerpali, a nič viac sa stať nemôže, ako naschvál, stalo sa. Po príchode do nášho domu sme išli skontrolovať auto, či nám ich vymenili, a aké sme to vlastne dostali. Parkovalo blízko domu, kde bývali baby, čo sa tam prišli v piatok ubytovať. Jedna bola akurát na verande, a začala nám gratulovať a volať nás k nim dnu, že to musíme patrične osláviť. Nevedeli sme, čo máme robiť… tak sme išli.

Mali neskutočné množstvo alkoholu a koktejlov. Hneď nám naliali a všetky nás vyobjímali a pogratulovali nám. Začali sme klábosiť, hudba hrala. Potom jedna, tá najakčnejšia “crazy aunty” (ako sa nazvala) dostala nápad, že svatba bez tancovačky nemôže byť! A my sme si mysleli, že sa tomu vyhneme, keď to bude v Austrálii. Tak sme si zatrsali, aj na slaďák, aj na akúsi klasickú svadobnú austrálsku pesničku, natočili nás, dali sme spoločnú fotku a celkom nás aj opili (pili sme šampaňské, Baileys, Kahlúhu v akomsi koktejli, víno…). Tu bola after party:

V noci, keď sme sa vrátili do domu, Jirko ma, ako sa patrí, preniesol cez prah. Ráno sme mali trošku opicu. Našťastie som zistila, že mám so sebou poopičné homeopatiká, tak sme si ich dali (Nux vomica v riedení 5 až 9CH je na to zázračný liek). Deň bol ihneď lepší. Mohli sme vyraziť na výlety a poobzerať oceánske vlny a surfistov.

Začali sme to všetko čo sa udialo vstrebávať. Ešte teraz to nechápeme. Musíme uznať, že to bol (zatiaľ) náš najlepší deň v živote.