To, že sa tu ťažko nadväzujú kamarátstva, som už spomínala. Ľudia sú tu iní. Preto sa často môžete cítiť odstrihnuto, tak ako ja. Jediní ľudia, ktorí v dospelosti radi nadväzujú kamarátstva, sú väčšinou tí, ktorí nie sú pôvodom z Austrálie, alebo žili napr. niekoľko rokov v Európe.

Pamätám si, ako som sa čudovala, keď som v Austrálií prvý krát videla predvolebné kampane. Všade na letáčikoch písali “Vote 1!”. Vravela som si, že je to divné. Čo všetci dostali priradenú jedničku?

Keby som mala dostať $1 za každú takúto otázku, počas tých ôsmych rokov čo tu už žijeme (ale to letí, že?), asi by som už bola bohatá. Keď nás ľudia počujú hovoriť, väčšina začne hádať Rusko, alebo Francúzsko.

Táto krajina nás nikdy neprestane prekvapovať. Jirka nepustili k zákazníkovi do práce, lebo mal na večeru makový závin.

Deje sa nám tu taký nešvar. Austrálska vláda tvrdí, že máme nedostatok plynu a ceny letia raketovo hore. Ako je to vôbec možné, keď sa v Austrálií plyn ťaží? Ako to, že Japonsko predáva austrálsky plyn lacnejšie, než sa predáva v samotnej Austrálií?

Netuším, ako to majú iné mamy, ale ja mám občas pocit, že mám domáce väzenie s vychádzkami cez víkend.

Nedávno sme narazili na ďalšie podivné zistenia v tejto krajine.