Austrálske voľby

Pamätám si, ako som sa čudovala, keď som v Austrálií prvý krát videla predvolebné kampane. Všade na letáčikoch písali “Vote 1!”. Vravela som si, že je to divné. Čo všetci dostali priradenú jedničku?

Zistila som, že tu sa volí inak. To by nebola Austrália, keby to nebolo komplikovanejšie než by mohlo byť. Tu sa totiž volí tak, že priraďujete čísla od 1 až do nevidím, kde jedničku dáte tomu, kto by mal podľa vás vyhrať, až po to posledné číslo, ktoré dávate tomu, kto by (podľa vás) nemal byť zvolený. Volá sa to “Preferential voting system”.

V Austrálii prebiehajú federálne voľby podľa preferenčného volebného systému, ktorý umožňuje odrážať počet a rôznorodosť menších strán.

Odlišuje sa od prvého systému „post-the-post“ používaného v krajinách vrátane Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva, Kanady a Indie.

Mimochodom, všetky voľby sú tu pre občanov Austrálie POVINNÉ (inak hrozí pokuta). Proste sa tých volieb musíte zúčastniť, aj keby ste museli voliť niekoho, koho nechcete, alebo vhodiť prázdny volebný lístok. Toto je podľa mňa krásna ukážka toho, že Austrália, nech sa snaží ako chce, tak moc demokratická nie je.

Čo je preferenčné hlasovanie?

Preferenčné hlasovanie vyžaduje od občanov individuálne očíslovať a zoradiť všetkých kandidátov na hlasovacom lístku do oboch komôr parlamentu podľa svojich preferencií.

Používa sa, keď žiadny kandidát alebo strana nevyhrá úplne na základe prvých preferenčných hlasov.

V konečnom dôsledku zdôrazňuje, že hlas osoby je stále možné započítať, aj keď je jej prvý výber kandidáta vyradený z dôvodu nedostatku hlasov.

Ako to funguje?

V deň volieb dostanete dva hlasovacie lístky. Hlasovací lístok Snemovne reprezentantov je zelený, zatiaľ čo hlasovací lístok Senátu je biely. Nenazvala by som to ale lístkom, ale skôr plagátom. Jeho rozmer je fakt veľký, asi tak 2x A3. Na tie všetky čísla, čo tam musíte vypísať a zoradiť.

Umiestnenie čísla jeden proti kandidátovi sa považuje za prvý preferenčný alebo primárny hlas.

Ak žiadny kandidát nezíska absolútnu väčšinu primárnych hlasov, kandidát s najmenším počtom hlasov je potom z počítania vyradený.

Hlasy pre tohto vylúčeného kandidáta sa potom prenesú na kandidáta s číslom dva na každom z hlasovacích lístkov, čo je druhá preferencia voliča.

Tento proces sčítania pokračuje dovtedy, kým jeden kandidát nezíska viac ako polovicu odovzdaných formálnych hlasov alebo absolútnu väčšinu.

Update po voľbách: Ukázalo sa, že preferenčné hlasovanie nie je pre obyvateľstvo až taká výhra. Vyhrala strana Labor, ale “only 34% actually voted for Labor. It was preferences that got them in.” Iba 34% všetkých Austrálčanov volilo Labor, a aj tak vyhrali. “Sadly our preferential system ensures Labor stays in.” Aj keď sú tu skoro všetci nespokojní s vládou, asi bude ťažké ich z tadiaľ odvoliť.

Snemovňa reprezentantov

Existujú dva systémy preferenčného hlasovania, ktoré volia dve strany parlamentu – Snemovňu reprezentantov a Senát.

V snemovni sa pre každú súťaž volí jeden zástupca. Volič si musí políčka jednoducho očíslovať podľa svojich preferencií.

Senát

Medzitým sa v Senáte vyberá viacero zástupcov za každý štát a systém je o niečo zložitejší.

Volič má dve možnosti, v ktorých môže jednoducho zoradiť strany uvedené nad čiarou na hlasovacom lístku alebo prípadne očíslovať všetkých jednotlivých kandidátov, ktorí sú uvedení pod čiarou.

Ak budete hlasovať nad čiarou, budete musieť očíslovať aspoň šesť políčok. Preferencie sú stále na mieste, pričom váš hlas podporuje deklarované preferencie strany, čo umožňuje samotnej strane kontrolovať tok hlasov.

Hlasovanie pod čiarou je komplikovanejšie a zdĺhavejšie, vyžaduje, aby volič očísloval aspoň dvanásť políčok kandidátov.

Podľa AEC sa asi päť percent hlasov považuje za neplatné, tzv. “informal”, pretože ľudia urobili chyby v tom, ako hlasovali, a tieto hlasy sa nebudú započítavať do volebného výsledku.

Medzi kľúčové chyby, ktorým sa treba vyhnúť, patrí opakovanie čísla na hlasovacom lístku, preskočenie čísla a nečíslovanie všetkých políčok.

Tak prečo to robia tak komplikované, ako kedysi spomínaný jízdný řád? Boli by ste fanúšikmi takýchto volieb?