Ako pokračuje výber miesta pre život, z ktorého nám v prvom kole vypadla Praha?
Keďže v Austrálii bývame už takmer deväť rokov, poznáme jej rôzne „pre“ aj „proti“. Najviac sa toho odkrylo počas obdobia Covidu a po narodení Drobca – vtedy sme sa naozaj nestačili čudovať. Je jasné, že to obdobie nezvládla úplne žiadna vláda na svete (bolo to predsa niečo nové), no ukázalo nám to aj veci, ktoré sme počas prvých rokov života tu vôbec nevnímali. Napríklad to, že Austrália nemá definované ľudské práva (o čom napíšem v ďalšom článku).
Začali sme zvažovať, či naozaj chceme, aby naše dieťa vyrastalo v takomto prostredí, a zhodli sme sa, že pravdepodobne nie. Všimli sme si, že čím je krajina samozvane vyspelejšia, tým menej majú jej obyvatelia potrebu premýšľať. Obávam sa, že v takomto prostredí by sa Drobec nerozvíjal tak, ako by mohol napríklad v Česku. Jirkova posledná kvapka bola, keď ho jedno ráno nepustili do práce, pretože mal večer makový závin.
Postupne sme začali pokukovať aj po bývaní mimo Prahu. Radi by sme uprednostnili rodinný dom pred bytom, takže presťahovanie za Prahu sa nám zdalo ako rozumnejšie riešenie. Začali sme zisťovať možnosti a ceny. Dochádzanie do centra by však trvalo 30 minút až hodinu. Ak by sme chceli bývať v dome za Prahou, museli by sme v Austrálii predať dva domy – a to ešte s podmienkou, že by obe hypotéky museli byť z väčšej časti splatené – len aby sme mali na jeden. To je teda sila.
Aj za Prahou je veľký pretlak. Najmä v oblastiach ako Říčany (Praha-východ), kde sa ceny starších domov pohybujú okolo 15 miliónov a viac, prípadne ide o malé radové domy s minimálnym pozemkom (okolo 120 m²) za približne 12 miliónov. Daň z nehnuteľnosti tam síce bude pravdepodobne nižšia než v Prahe, no my sme nechceli ísť na sever od mesta – znamenalo by to dlhšiu cestu na Moravu aj na Slovensko.
Problém s nedostatkom pediatrov je v týchto oblastiach rovnaký ako priamo v Prahe, takže tým by sme si asi nepomohli. So školami je to otázne – buď spádová oblasť, alebo súkromná škola. Do skautských oddielov sa deti v Prahe a okolí prihlasujú už keď majú jeden rok; inak nemáte šancu… čo teda v našom prípade znamená, že už nemáme šancu.
Kamarátka nám preto poradila, aby sme sa pozreli aj na České Budějovice a okolie. Vraj je tam veľmi pekne. Jedna jej známa sa tam nedávno presťahovala a oni tam teraz často chodia.

Momentálne sondujeme České Budějovice. Sympatická je pre nás ich poloha – blízko Rakúska a Álp. Mesto má všetko, čo by sme potrebovali – vrátane súkromných škôl, ako sú Montessori či Waldorfská. Možností je tam naozaj dosť.
Ceny pekných novostavieb 4+kk domov vo fáze dokončenia sa pohybujú okolo 12 až 15 miliónov – uff, na to, že Budějovice sú pomerne malé mesto s približne stotisíc obyvateľmi.


Okolie vyzerá byť pekné, neďaleko je Český Krumlov, príroda, do Prahy celkom na skok, ale zase na Moravu a na Slovensko ešte dlhšia cesta než z Prahy. Cítim, že to stále nie je to, čo hľadáme.
Slovy klasika Cimrmana. ” V Českých Budějovicích by chtěl žít každý! ” Ale vážně, jižní Čechy jsou opravdu krásné, jezdím tam ke kamarádovi na chatu skoro na česko – rakouských hranicích. Zkuste když už se směrujete na jih, tak okres Praha – západ. Dobříšsko, Příbramsko. Krásná příroda. Ono okolo Říčan jste zrovna netrefili dobře. Je to totiž zrovna dost prestižní adresa, takže tomu odpovídají i ceny. A dostupnost Prahy v ranní špičce na D1 kudy vede městský okruh není zrovna ideální. Všechny tyto lokality ať už se satelity, nebo s původními domy okolo Prahy jsou na dostupnost Prahy horší. Většina obyvatel právě v Praze dělá, v místech bydliště nejsou pracovní příležitosti zrovna dobré. Víš co, ono je vždy něco za něco. Jde o to kolik jste ochotní dělat kompromisů.
LikeLike
Je to ťažké rozhodovanie s množstvom variant. Bývať do mesta sa nám už nechce a mať pozemok vedľa poľa kde sa pravidelne postrekuje tiež nie je výhra (čo sú väčšiou tie nové developmenty). Čas snáď ukáže, ale už sa to kráti.
LikeLike