Yesterday country

Zase vás po nejakej dobe zdravím, ako to tu vôbec ešte niekto číta. Už sme tu asi dlho. Zabudla som na všetky tie negatíva v ČR a teraz vidím len tie v Austrálií, kde je všetko brutálne opozdené. Asi by sa zišlo trochu si oživiť spomienky zo života v Česku, lebo mi čím ďalej tým viac chýba.

Radšej som sa teda odmlčala, než by som tu písala nejaké negatívne články. Je ťažké vidieť teraz v tomto, čo sa tu deje, niečo pozitívne. Do toho ma aj dosť často hnevá zdravie a potom som len mrzutá. V detstve som totiž mala úraz s ktorým sa nešlo k doktorovi a čím som staršia, tým viac mi to moje telo dáva najavo. Snažila som sa to tu aj nejako liečiť, ale neúspešne. Navyše, zdravotníctvo tu dosť stojí, tak som to po pár mesiacoch bez zlepšenia vzdala. Mimochodom, vedeli ste, že u zubára tu stojí jedna biela plomba 4000 Kč? Šialené. Medicare nám zubárske zákroky vôbec neprepláca. Veľa ľudí si tieto zákroky ani nemôže dovoliť… Ale to len tak na okraj. Keby som sa o zdravotníctve rozpísala, to by bolo asi na viac pokračovaní. V priemere 134 ľudí denne tu umiera na rakovinu, 40 ľudí denne na pľúcne ochorenia (nekoronové), ale budú sa tu dávať na oči čísla úmrtí s Koronou a strašiť ľudí tak, že s rúškou chodia dokonca aj plávať do bazénu.

Najlepšia terapia dnešnej doby? Nesledovať TV, masmédiá, nečítať noviny. Už je to aj tak dookola to isté a plné ničím nepodložených “faktov”.

Takže v rámci zachovania duševného zdravia sa médiám úplne vyhýbame. Je to neskutočný odpad, čo tam hovoria a píšu, vlastnené tými najväčšími elitami, čo nám tu vnucujú mandáty.

Snažíme sa zdravo žiť, chodíme na prechádzky, stravujeme sa (podľa mňa) nie až tak zle ako domáci, ktorí žijú na polotovaroch a fast foode… akurát ten život tu je… akýsi neurčitý. Tu fakt neviete čo bude ďalší deň. Musíte sa vedieť rýchlo prispôsobiť a zo zmien sa nezblázniť. Ak ste zamestnaní na kontrakt (čo je časté), z práce vás tu môžu vyhodiť zo dňa na deň, kľudne aj kôli tomu, že nie ste očkovaní, alebo že nemáte tzv. booster. Dokonca tu môžu zrušiť aj podporu v nezamestnaní, ak nie ste očkovaní. Všetko, čo kedysi platilo, teraz už vôbec platiť nemusí. Žiadne ľudské práva. Zákony sa ignorujú. Štátne vyhlášky sa povyšujú nad základné právo a nikto s tým nič nedokáže (alebo nechce?) spraviť. Celý svet je ako cez kopirák. Všetci tu na nás skúšajú rovnaké veci, mandáty, majú rovnaké nariadenia. Niekde to ale prejde, inde nie. Nie je to zvláštne?

Ešte, že tu máme stále kam vybehnúť. Pláže nám síce nezakázali, ale táto fotka bola spravená asi hodinu pred vyhlásením lockdownu, tak sme museli ísť naspäť domov. To bolo ešte vtedy, kedy sa objavil jeden prípad a všetci panika. Teraz ich tu máme asi 5tis denne (v QLD) a nejako sa to nerieši. Očkovaných je 94% a neočkovaní majú svoje zákazy a limitovanú existenciu. Ale aj tak sú tu ľudia na smrť vydesení. Nuž, je to fakt zaujímavé. Čím viac tu máme naočkovaných, tým tvrdšie obmedzenia tu sú pre neočkovaných.

Austrália sa dokonca ani nevie jednotne dohodnúť, koľko dní po príjazde zo zámoria má byť karanténa. Niektoré štáty majú 7 dní, iné stále 14 (ako ten náš), neočkovaní idu do väzeňskej izolácie ďaleko od mesta, obohnanej ostnatým drátom (v iných štátoch je to klasicky v hoteli), očkovaní sa môžu izolovať doma, no a my tu máme najviac prípadov za celú tú dobu. Ak ešte niekto povie, že za to môžu neočkovaní, ktorí nikam nemôžu, tak to už fakt neviem.

A negatívny test alebo prekonanie Kovidu? Tu to nikoho nezaujíma. Platí len očkovanie, ktoré musí byť “up to date”. Aj to o niečom vypovedá. O zdraví to zjavne nebude.

No a po tých pár rokoch čo sme tu sme zistili, že nie sme letné typy. Nemám rada leto, ani to teplo. Kúpanie v oceáne a vyvaľovanie na pláži nás zaujíma maximálne tak hodinku a potom už ideme domov, lebo začne byť poriadne teplo. Momentálne odpočítavame dni, kedy to konečne skončí. Najviac sa tešíme na podzim, zimu a jaro. Vtedy je tu príjemne.