Pokračovanie k článku o surferskej škole na Gold Coast-e.
Po dňoch, kedy sme boli zaneprázdnení a vyťažení na maximum, sa mi konečne podarilo nájsť čas na moje resty a dokončiť článok o skúsenostiach so surfovaním. Musím si nájsť čas aj na ďalší článok, v ktorom vám vysvetlím, čo sa posledné dni dialo… ale o tom až neskôr.
Podzim už máme v plnom prúde, po upršaných dňoch nám konečne prišla suchá slnečná sezóna, kedy sa teploty pohybujú cez deň okolo 25°C a v noci 15°C. “Zima” by nám mala začať už 1.6. Teplota počas nej býva obvykle okolo 20°C a v noci 10°C.
Po lekcii surfovania som mala možnosť vypožičať si surf ešte na hodinu samostatného surfovania. V euforickom opojení som to samozrejme využila. Tentokrát som na pokusy a omyly bola sama. Rozhodla som sa dodržiavať začiatočnícke rady a neísť do vody, ktorá je hlbšia než po pás. Urobila som dobre. Raz ma vlna tak zmietla, že som chvíľu nevedela kde je dno, ale vďaka tomu, že som nebola tak hlboko, som sa dokázala rýchlo zorientovať a vynoriť sa. Vo vlne to teda poriadne mele, keď vás spláchne.
Počas dňa sa podmienky na surfovanie nenápadne zmenili. Zo začiatku som to nezaznamenala, ale väčšinou je to tak, že ráno sú lepšie, vietor je miernejší a vlny nie až tak chaotické. Po poludní sa to začalo zhoršovať. Hlavná vec, na ktorú musíte v oceáne dávať pozor (či už ste v ňom len ako plavec, alebo ako surfer) sú zradné prúdy. Keď si zastanete do hlbšej vody a príde vlna, cítite, ako vás to môže rôzne ťahať. Nie vždy to bolo len z jednej strany. Poobede sa tie strany dokonca striedali – raz išiel prúd zľava a potom zprava. V takomto prípade sa vlny ani nedajú dobre chytať, keď na vás idú diagonálne a striedavo. Keď konečne nejaká prišla kolmo, snažila som sa to naplno využiť. Z tohto dôvodu výskytu nebezpečných prúdov je dobré do vody chodiť len po pás (predovšetkým ak bolo pre danú pláž vydané varovanie, ktoré sa pravidelne aktualizuje).
Smer, od kadiaľ vlny prichádzajú často záleží od smeru vetru. Najideálnejšie je, keď fúka priamo na pláž a je do 10 m/s. Vyššia rýchlosť už potom nie je veľmi príjemná a surfovanie robí obtiažnejšie. Asi po polhodine od požičania som začala cítiť únavu, hlavne v rukách z toľkého “klikovania”, neustáleho vstávania a balancovania.
Vlny začali byť silnejšie, vietor taktiež. Po skúsenostiach s úrazom (ako sa jedna baba zranila v našom teame) som si povedala, že nepôjdem nadoraz, aby som sa náhodou nezranila. Zabalila som to, keď som na surf už ledva vstala. Ďalší deň mi Jirko rozmasírovaval nôžky, aby som mohla chodiť.
Dúfam, že vám v Európe už konečne začne leto. To naše trvalo asi 5 mesiacov, ak dobre počítam.
Majte sa krásne.
Austrálsky blog 
Leave a Reply