5 rokov v Austrálií a extrémne počasie

Päť rokov nám ubehlo ako voda, keď necelé dva z toho sme boli v lockdowne. Tá šaškárna tu žiaľ mala dlhšie trvanie než u vás v Európe.

Čo sa nás tu týkalo tento rok, okrem neustáleho nátlaku na očkovanie detí od 5-tich rokov a štvrtej dávky pre dospelých, boli povodne. Tí, ktorí mali postavené domy v záplavovej zóne mali smolu. Čudujem sa, že sa to tu vôbec povoľuje, keď sa vie, že sa to tu občas deje. No a na čo iné tieto živelné pohromy nezvaliť, než na globálne otepľovanie. Pritom je to tu v Austrálií bežné, tak ako požiare. V Austrálií je to proste bujaré odjakživa. Toto ale okamžite využila strana zelených. Minulý mesiac tu boli federálne voľby a najviac hlasov dostali samozrejme od ľudí zo zaplavených oblastí.

Pršalo asi tri týždne vkuse. Brisbane bolo zaplavené v okolí rieky Brisbane river. Niektorí obyvatelia mali domy vyvýšené (na takých tých stračích nôžkach), ale vždy minimálne garáž pod domom to schytala. Všetky loďky zaparkované na rieke vyplavilo a poničilo. Poničené boli aj prístavy a nástupné pontóny pre hromadnú dopravu tzv. City Cat, ktoré rozvážajú ľudí po meste. Trvalo asi 4 mesiace, kým to znovu začali spojazdňovať.

Až v apríli (dubnu) nám pomaly začali rozvoľňovať príkazy a zákazy pre neočkovaných a už všetkým dovolili cestovať po Austrálií. Na “počudovanie”, čísla nakazených to nijako neovplyvnilo, ale divím sa, že to ešte vôbec niekto počíta. V štáte Viktória mali dokonca povinnú štvrtú dávku a vo veľkom do toho tlačili aj malé deti. Vyskytlo sa jedno úmrtie dieťaťa (s Kovidom) a média to okamžite využili na vyvolanie poplachu medzi rodičmi. Neočkovaným študentom chceli dokonca zakázať vstup do škôl. Proste šialenosť. Odoprieť vzdelanie na základe nejakého statusu, ktorý nič nezaručuje. Počas toho, ako neočkovaní museli sedieť doma, vírus sa pekne šíril medzi očkovanými. Najprv tvrdili, že načokovaní to nebudú prenášať, a keď sa ukázalo, že to prenášajú, začali tvrdiť že síce áno, ale menej… Potom začali s tým, že naočkovaní síce môžu prenášať, ale neskončia v nemocnici. A keď končili, potom tvrdili, že no… ale neumrú (umierali, ale vtedy sa hodilo spomenúť, že mali aj iné komordibity). Celé je to podivné a ešte stále sa nájdu ľudia, ktorí to všetko obhajujú len aby si nemuseli priznať, že sa za “pocit slobody”, nechali oklamať. Verím, že to mohlo niekomu pomôcť, ale hrnúť to povinne a nasilu do všetkých (a hlavne do zdravých ľudí a detí), keď to v podstate šíreniu nezabráni, mi príde nerozumné. To, či si to dá niekto z presvedčenia, že neskončí v nemocnici, má byť na uvážení každého jednotlivca, a hlavne, po konzultácií so všeobecným doktorom, kedy sa zvážia všetky benefity vs riziká. U nás sa dokotorom vyslovene zakázalo konzultovať čokoľvek spojené s Kovidom. Hlavné slovo mala vláda. Proste celé zle.

Teraz sa vyvoláva panika s chrípkou. Nie s hocijakou, ale s tzv. “super chrípkou”. Ľudia sa hrnú na očkovanie proti chrípke, ktoré nám teraz vláda dáva “zadarmo” (samozrejme sa to platí z našich daní). Jeden známy (očkovaný proti Kovidu aj chrípke) ju za tri týždne po naočkovaní chytil takú, ako ešte nikdy. Vravel, že Kovid bol oproti tomu nič. Zaujímavé je, že túto silnú chrípku, nachladenie a angíny tu zažívajú hlavne tí očkovaní. To je trochu na zamyslenie, ale nikto to nerozmazáva. Pokyn znel jasne. Naočkovať čo najviac ľudí. A tí, čo sa nechcú, tak tých obviniť z nezodpovednosti a z ohrozovania okolia. Presne tak, ako to bolo s Kovidom.

My sme v Queenslande boli nakoniec v takej situácií, že tu síce boli ešte stále zákazy, ale v susednom NSW už žiadne neboli, tak stačilo sadnúť do auta a za dve hodiny ste už mohli obedovať v reštike, alebo sa niekde na víkend ubytovať, bez zbytočných otázok či kecov. Queenslandské businessy týmto úžasným rozhodnutím zo strany premiérky, prišli o nemalé zisky, pretože ak niekto plánoval svadbu, radšej si ju naplánoval v NSW, aby nemusel riešiť očkovací status hostí. To, že sa vyhodili nemalé peniaze na karanténne kempy za mestom radšej rozmazávať nebudem. Teraz tu už nemáme zákazy, tak ako keby sa nič nestalo. Ako keby tieto posledné dva roky neexistovali. Proste sa na to zabudne, ako mávnutím čarovného prútiku.

Síce sme tu už päť rokov, ale mám pocit, že tu nikdy tak úplne nezapadneme. Predsalen život v Európe je o niečom úplne inom a keď tam človek ešte aj vyrastá, v Austrálií sa nikdy nebude cítiť úplne ako doma. Kopec vecí je v Európe omnoho lepších, než tu, ale nájdu sa aj veci, ktoré sú tu lepšie. Ja vám to po tých rokoch znovu tak trochu zhrniem.

Čo je v Austrálií horšie: Napríklad ten kapitalizmus je tu katastrofálny. Tu vás môžu vyhodiť z práce bez mihnutia oka. Je jedno, ak je na vašom plate závislá celá rodina. Je to tu dosť také bezcitné. Nikto sa s vami nepára. Nie sú tu na to striktné zákony. Trvalý pracovný pomer na neurčito sa tu stáva raritou.

Športové areály a kúpaliská sú tu celkom bieda v zmysle zázemia, aquaparky sú v Austrálií rarita. Kúpaliská v QLD nemajú ani tobogány. Je tu jeden zábavny vodný park pri Gold Coaste a to je všetko. Nemáme tu žiadne kúpele tzv. wellness či spa, aké poznáme z Európy. Predstava o spa je, že máte doma vaňu s triskami alebo vírivku. Sauny sú rarita, aj keď v zime tu býva celkom zima. Keď už nejakú saunu nájdete, nemá viac než 80 stupňov Celzia, lebo by do nej nikto nechodil (ako domáci tvrdia: bola by moc horúca).

Čo mi v Austrálií príde zvláštne je, že strašne veľa ľudí tu pije kávu, ale nikto z nich si nedá espresso. Všetci len kapučíno alebo “latéj” (rozumej laté). Espresso je pre nich príliš silné. Najväčšia spotreba v kaviarni nie je spotreba kávy, ale mlieka. Baristi strávia najviac času šľahaním mliečnej peny (nie prípravou samotnej kávy). Kávová kultúra tu proste stojí za pendrek.

Vinárne tu budú pre Moravákov sklamaním. My sme možno rozmazlení, ale tak ja mám muža z Moravy a tam sú tie štandardy, v porovnaní s Austráliou, dosť vysoko. V Austrálií vôbec nepoznajú barikované víno (asi by to ani nikto nepil kôli výraznej chuti), jednoodrodové tu volajnú “vintage”, ale väčšinou mixujú bobule z rôznych ročníkov(?!), austrálske biele vína sú pre nás absolútne prázdne, bez chuti a vodnaté. Väčšine tu chutia len tie ľahké biele alebo červené vína bez triesloviny, ale keď konečne objavíme nejaké plné, je vynikajúce. Hlavne Shiraz alebo Merlot, prípadne Cabernet Sauvignon tzv. Cabsav. O otváracích hodinách všetkých vinární asi radšej pomlčím (pozn. každá otvára v 10 ráno a zatvára v 5 odpoledne). Keď Austrálčania otvoria fľašu červeného a nedopijú ju, nedávajú ju do chladničky a takto ju nechajú na teple aj týždeň-dva (vraj to netreba). Takisto aj kečup po otvorení často neputuje do chladničky, aj keď to jasne píšu na obale. Proste “gurmáni”. A keď je už reč o alkohole, len spomeniem, že panáky tvrdého tu nikto nepije. Znovu, je to pre nich moc silné. Riedia si to sladkými bublinkovými nápojmi alebo džúsom.

Určite nesmiem zabudnúť spomenúť, akí sú tu špatní řidiči. Na diaľnici sa tí pomalí nedržia v najpomalejšom pruhu, ale sú roztrúsení. Väčšina ani nechápe ako auto funguje. Pre nich je to len volant a pedále (pozn. na skúškach sa žiadna technická znalosť nevyžaduje) a potom to na týtch cestách aj vypadá – autá na streche na rovnej ceste a podobne. Všade potom znižujú rýchlosť a merajú, pretože “speed kills” (rýchlosť zabíja, pozn. maximálka na diaľnici je tu 110km/h, aj to len na nejakých úsekoch). Strašne veľa ľudí si zabúda zapínať podvečer svetlá (alebo keď je zhoršená viditeľnosť či prší). Polícia to ani nepokutuje. Veľa áut jazdí v katastrofálnom stave, kedy im nefungujú dobre brzdy, nesvietia brzdové svetlá, majú zničené tlmiče a podobne – nie je tu povinná technická ani emisná kontrola. Povinná kontrola auta sa robí, iba ak ho chcete predať. Ľudia tu majú zvyk nechávať zaparkované auto naštartované, kľudne aj polhodinu či hodinu, aj keď v ňom nikto nie je a majiteľ si odbehne pre kávičku alebo na nákup. Nie je to tu zakázané. Autá na naftu strašne čmudia, lebo sú vytunené a majú odstránené filtre. Často sa za nimi ani nedá ísť, lebo neskutočne smrdia. Austrálčania to samozrejme ignorujú. Keď sa ich na to spýtate, nechápu, čo by na tom malo vadiť.

MHD je tu strašne nespoľahlivá a drahá. Až tak, že lacnejšie je jazdiť autom, čo každý (hlavne v dobe Kovidu) robí. Potom sú cesty extrémne preplnené, a keď sa do toho zapletie ešte nejaká tá nehoda, niekoľkohodinová katastrofa je na svete.

Austrálske produkty a služby sú drahé a kvalita nízka. Ubytovanie je tu drahé a hotely sú často hnus, pretože keď uvidíte, v čom niektorí dokážu žiť, pochopíte.

Kvalita bývania je tu na zaplakanie, čo sa teplotného pohodlia týka. Všade stavajú tie ich obezděné domky obité sádrokartónom a s netesniacimi jednosklými oknami (sú presvedčení, že je to lepšie, keď je v dome prievan). Je jedno, či je vonku 40 stupňov Celzia alebo mínus päť. Energeticky je to jedna veľká katastrofa. Nezatepľujú, nepoužívajú dvojsklá, len majú vkuse pustenú klímu a platia katastrofálne účty za elektriku. Ľudia tu ani nie sú zvyknutí šetriť.

Netriedi sa tu odpad na sklo, papier, plast… Všetko sa hádže do jedného koša, ale nie každý plast tam môžete vhodiť. Recyklácia je tu bieda. Ten systém nemajú absolútne vychytaný. Myslím, že ten odpad dokonca predávajú do Číny a tam si to radšej zrecyklujú sami.

Zdravotníctvo je tu taktiež tristné, aj keď sa tvrdí opak. Odvádzate naň nemalú časť z daní, ale za všetko si musíte priplácať. Ženy tu nemajú svojich gynekológov. Chodia k nim, až keď sa vyskytne nejaký problém, aj to len na odporučenie obvoďáka. Môže stať, že každú návštevu vás bude vyšetrovať niekto iný. Zubári sú tu strašne drahí, to som už spomínala. Preto, ak niekto trpí chronickou chorobou, je výhodnejšie platiť si extra poistenie, aby na vyšetreniach a zákrokoch nezbankrotoval. Poistenie je vhodné pre ľudí, čo nosia okuliare/kontaktné čočky, alebo čo majú problémy s pohybovým aparátom, prípadne pre páry čo plánujú mať deti a chcú rodiť na súkromnej klinike, alebo chcú každé možné vyšetrenie… Inak to pôrodníctvo je tu taktiež katastrofa. Dočítala som sa, že len cca 30 % žien rodí prirodzene. Zbytok sa bojí bolesti a nechajú si mimčo radšej vyrezať (pretože môžu). Doktori nemajú na dlhšie pôrody nervy a cisára vždy ocenia. To je tak trochu smutné, keď človek počuje tie príbehy žien, ktoré si z toho odnášajú ťažkú traumu. Až 50 % žien trpí popôrodnou depresiou, lebo mali zlé zážitky alebo boli nútené do zákroku, ktorý nechceli. Prečo? Pretože “doktori vedia všetko najlepšie” alebo teraz to večne omieľané “trust the science”. Ale tak to sa určite deje aj na SR a v ČR. Len si nemyslím, že by sa tam tie cisárske tak jednoducho rozdávali ako tu. Bonus: nič, ako platená materská tu nie je. Zamestnávateľ vám len drží jeden rok pracovné miesto (ak máte na to tú správnu pracovnú zmluvu) a počas tej doby ste na neplatenom voľne, kedy vám ani nie je nič odvádzané na dôchodok. Ženy často po pár mesiacoch odložia dieťa do jaslí a musia do práce, lebo by nemali z čoho žiť, alebo by nemali z čoho žiť v dôchodkovom veku.

Väčšina škôl nemá kantýnu. Vraj kôli alergiám. Dokonca kôli tým alergiám majú všetky deti (vrátane tých bez alergie) zakázané nosiť do školy potraviny s orechmi, aby sa to k tým alergickým náhodou nedostalo. Deťom musia rodičia každý deň baliť do školy svačinu a obed, čo je väčšinou “zdravý” sendvič z bieleho toastového chleba so syrom a “questionable” (rozumej pofidernou) šunkou Primo (kde vôbec neudávajú podiel mäsa, lebo nemusia), v lepšom prípade prihodia nejaké to jablíčko či banánček. Potom to vidíte v práci, ako vkuse každý dusí na obed toast (asi spomienka na školské časy) a nedajú si normálny teplý obed. Ale nebojte, večer na nich doma čaká teplá večera od maminky, z polotovarov, prípadne si objednajú niečo z fast foodu, pizzerky alebo od Inda. Takto totiž vyzerá život v modernej dobe, v krajine, kde si to ľudia môžu finančne dovoliť.

A ako to tu je s cenami? Tiež nám tu všetko zdražujú. Nenápadne prihadzujú jeden dolár sem, jeden tam… Bývanie sa tu výrazne predražilo. Ceny brutálne vyskočili v priebehu jedného roku. Banky sprísňujú pôžičky, úroky sa pomaly navyšujú.

Čo je tu podstatne lepšie: Na plnej čiare vyhrávaúj úradné vybavovačky. Všetko sa dá vybaviť elektronicky, od zmeny počtu pasažierov na motorke, cez hypotéku, prevod vlastníctva a podobne. Stačí elektronický podpis (tzv. DocuSign) prípadne fotka řidičáku. Všetci úradníci sú milí. Za celých 5 rokov som ešte nenatrafila na niekoho podráždeného, drzého, bez ochoty poradiť, tak ako to bolo v Česku bežné.

Ľudia sú tu milí. Narazíte aj na individuá, ale zas nie až tak často. Všetci sa tu snažia byť slušní, aj keď sa nepoznajú. Všade sa praje dobrý deň, prehodí pár slov. S policajtmi sa tu dá normálne baviť. Väčšina, čo som mala možnosť stretnúť, bola úplne v pohode.

Mobilné tarify sú tu fakt za babku (neobmedzené volania už od 10 dolárov) a môžete to využívať v celej Austrálií.

Nikoho by tu v živote nenapadlo ukradnúť niečo z hotelu alebo z nastajlovaných ukážkových domov, ktoré tu prezentujú stavitelia. Môžete si tak užívať naozaj pekne dizajnovo-zariadené izby a domy, kde vás nesledujú na každom kroku, či náhodou nekradnete výzdobu, príbor, baterky z ovládačov, či nevyšroubovávate žiarovky. Ale nechápte to tak, že sa tu vôbec nekradne. Takí tí “jednoduchší” ľudia alebo narkomani tu kradnú autá, vykrádajú domy a podobne. Väčšinou je to nevychovaná zvlčená mládež.

Dělníci si tu môžu dovoliť drahé autá. Tie platy sú tu často vážne na zaplakanie (ale v opačnom zmysle), že tí, čo pracujú manuálne a nemusia moc hlavou, tu často berú (vďaka príplatkom) viac, než vysokoškolsky-vzdelaný človek. A to ani nemusíte byť nejak extra šikovní.

V lete sa tu cítite ako na dovolenke, keď máte za každým rohom oceán.

V Queenslande vôbec nepotrebujete teplé oblečenie. Môžete jazdiť na motorke celý rok. Neprezúva sa tu do zimných pneumatík.

Keď máte slušný austrálsky plat, tak po svete cestujete úplne v pohode a nemusíte na ničom šetriť. Všetko vám pripadá lacné oproti cenám v Austrálií.

Keď sme už konečne na nejaký ten výlet vybehli. Fotky z NSW:

Dnes (1.6) nám tu začal prvý zimný deň. Sneženie tu síce nie je úplne bežné (a už vôbec nie je v prvý zimný deň), ale tento rok nad Austráliu zavítala Antarktická búrka. Toto našťastie nie je u nás v Queenslande, ale na návšteve v NSW. Naše auto po prvý krát zažilo sneh, a na palubovke ukazovalo snehovú vločku. Bola to paráda. Prvý krát sme v Austrálií zažili ozajstné sneženie.

Samozrejme, okná tu majú jednosklé, tak nám vkuse beží klíma a topíme. So sebou sme si museli vziať všetky teplé veci, čo sme kedysi nosili v Melbourne. Zimné bundy boli ešte zaprášené z Nepálu.