Hudobná scéna v Austrálii

Pozdravujeme zo slniečkového Queenslandu! Dnes sme sa znovu vydali na motorkách za spoznávaním okolia. Teraz už len oddychujeme a čakáme na návštevu. Má k nám prísť na skok môj bratranec aj s kamarátmi zo Sydney. Poslednou dobou si uvedomujem, že teraz máme vlastne to najšťastnejšie životné obdobie, kedy nemáme až tak veľa starostí, máme prácu, domov kde sa nám žije (a hlavne spí) úžasne, môžeme cestovať a výletovať… môžeme si plniť všetky možné sny a užívať si voľno. Proste nádhera!

Ako sme prišli do Austrálie, začali sme si všímať, že skoro nič, na čo sme boli v Európe zvyknutí, tu nebolo, alebo to sem prichádzalo opozdene, a týkalo sa to aj hudobnej scény. Keď sa tu koná nejaký festival, všetky kapely sú pre nás neznáme. Austrálski umelci, čo sú známi v Európe, v Austrálii takmer nikto nepozná. Máme pocit, že Austrálčania sa zasekli kdesi v osemdesiatych (a menej) rokoch a stále tú hudbu počúvajú. Ak sa chcete ísť niekam zabaviť, vedzte, že tam určite bude hrať ABBA, Dirty dancing a podobne. Problém sme vnímali hlavne v tom, že sa nám nepáči hudobný štýl, ktorý sa páči väčšine. Hudobná scéna sa nám podľa nášho vkusu začala pomaly otvárať, až keď som objavila Paulove štúdio, a s ním aj ľudí, ktorí tam chodili. Zistili sme, že tu dokonca existuje miestna skupinka, ktorej sa páči Drum and Bass, ale nie je veľká. Neviem čo sa stalo, ale postupne počas roka sem začali prichádzať známi (a naši obľúbení) interpreti ako London Elektricity, a vďaka tomu, že tu DnB nie je ešte tak populárny ako v Európe, sme sa s nimi mohli dokonca osobne stretnúť, pokecať a odfotiť sa.

Prečo teraz píšem… nuž, tak ako sem zavítali Prodigy (ešte keď žil ich frontman), tak sem prichádzajú po dlhšej dobe aj The Chemical Brothers! Na tú informáciu o ich ‘Tour’ sa narazila úplne náhodou len týždeň pred koncertom. Spomínam si, ako sme na nich boli v Luxembursku. Bolo to totiž najbližšie miesto (od ČR), kde vystupovali. Tak sme ráno sadli do auta, a z Prahy sa vydali do Esch-sur-Alzette (8-hodinová cesta + ešte dve hodiny sme trčali v zácpe), kde nás večer čakal koncert. Poviem vám, stálo to za to! Bolo to niečo úžasné, úplne iné než sme boli z Česka zvyknutí. Miesto bolo tzv. Brownfield. V celom komplexe, kde sa konal koncert, bolo zakázané fajčiť. Nikto nikomu nepripaľoval oblečenie, nesmrdeli sme od dymu, nikto nehádzal pivo do publika… Všetci sa tolerovali, každý každému nechával priestor na tancovanie, nikomu tam nešibalo. Bolo to fakt ukážkové, malo to úroveň, a parádne sme sa vyblbli! Na bare čapovali špeciálny ružový Hoegarden, ktorý sa mi bude s touto akciou už asi navždy spájať. Keď sme druhý deň cestovali naspäť do Prahy, cestou sme stretli kamióny z koncertu, ktoré mali logo s netopierom. Sledovali sme ich totiž ešte chvíľu po koncerte, ako to všetko balili. Bolo to úžasné, ako to mali dokonale zorganizované.

Od malička sa mi nepáčila taká tá tuctová hudba, čo sa hrávala v rádiách. Neobdivovala som chlapčenské kapely, ani speváčky, ktoré boli mnohým babám vzorom. Mala som to inak. Myslela som si, že to nie je správne, mať iný vkus alebo neísť s davom, ale nech som sa snažila akokoľvek, tá hudba, ktorú počúvali ostatní, sa mi nepáčila. Raz som si priala na Vianoce prenosný CD prehrávač. Pamätám sa na to, ako keby to bolo včera. Maminka mi jeden kúpila (teda, Ježiško mi doniesol). Taký strieborný, plastový… a bez ‘Anti Shock’ systému, takže som sa s ním nemohla nijako extra natriasať, lebo by prestal hrať. Ale stále lepšie než žiadny, že? Nuž, a maminke s tým výberom CD prehrávaču pomáhal nejaký známy, čo bol DJ – teda myslím, že bol niečo také (rozumej DJ na svadby a tak). No a aký by to bol darček bez sady CD-čiek s hudbou, že? Ak si to dobre pamätám z vyprávania, ten pánko sa pýtal maminky, akú hudbu počúvam. Ona to samozrejme nevedela, tak ma skúsil “odhadnúť” a napálil mi tieto albumy:

Britney Spears – In the Zone
The Rasmus – Dead Letters
The Black Eyed Peace – Elephunk
The Chemical Brothers – Surrender

A hádajte, čo bolo pre mňa počúvateľné… najviac samozrejme album The Chemical Brothers, a tak som ich hudbu vlastne spoznala. Keby tam ich album nebol, tak neviem ako to dopadne. Potom si spomínam, že sa nám úplnou náhodou objavil v aute origoš album od Kosheen – Resist (netuším ako), a to bol môj prvý krok k niečomu, čo pripomínalo Drum and Bass.

Spomínate si, ako trvalo večnosť niečo stiahnuť z internetu? No a keď bol Drum and Bass ešte len v zárodku, niečo (ale bolo toho veľmi málo) bolo možné z tadiaľ stiahnuť. Inak sa k tomu človek ani nemal ako dostať, keďže vznikal v UK… A trvalo to nekonečne! Ak sa mi počas dvoj-hodinovej informatiky na strednej škole, podarilo vôbec niečo vypátrať, tak to bol úspech! A ak dokonca aj stiahnuť, to bolo úspech 2000 (písal sa tok 2005)!

No a teraz, ako sme tu, v Brisbane, tak neviem čo sa stalo, či nás ‘tam hore’ počuli ako sa sťažujeme, začali nám sem zasielať samých našich obľúbených hudobných interpretov. V januári tu budeme mať zase DnB akciu so skvelým Line Up-om, a zavíta sem dokonca aj Fatboy Slim.