Pokračovanie článku Day 4, ako sme cestovali Austráliou.
Ráno sme v Gulamarrade mali z okna výhľad na Lorikeets (Lori mnohobarvý). Dom, v ktorom sme bývali, bol fakt na obrovskom pozemku ktorý tu volajú “acreage” [ekridž]. 1 akr je 4.047 metrov štvorcových a pozemky takéhoto typu začínajú od 2 akrov. V skratke, je to obrovské a kosíte to na záhradnom traktore skoro celý deň. Výhodou je, že máte susedov ďaleko od seba.
Nie je to klokan, je to Wallaby. Mnoho ľudí z Európy medzi nimi nepozná rozdiel, ale v prvom rade je to veľkosť. Wallaby je menší, a podľa nás aj roztomilejší a mierumilovnejší.
Dali sme si bohaté snídaně s domácou marmeládou a hrníček kafe. Posnídali sme a mohli sme sa povenovať faune za dverami. Do ruky sme dostali toastový chleba na kŕmenie (aj keď si nemyslím, že je to všeobecne pre zvieratá vhodná strava). Wallaby mal našťastie rozum a radšej sa pásol na tráve.
Nakoniec prišla celá rodinka, maminka aj s malým joey-m.
Bol čas znovu sa vydať na cestu, smer Byron Bay a najvýchodnejšie položené miesto v Austrálií.
Byron Bay bol strašne “hippie”. Všetci tam chodili bosí, skoro každý mal pod pažou surf, blond vlasy po ramená a boli strašne v pohode. Keď sme sa pobrali na vyhliadku na najvýchodnejšom bode Austrálie, akurát tam prišla väčšia parta týpkov, pustili si muziku a s pivom v ruke sa snažili hrať volleyball.
Po návšteve majáku sme sa vydali rovno do Queenslandu, do mesta Gold Coast, kde sme sa stretli so slovenským párom a pokecali o živote v Austrálií. Toto bola slávna Main Beach:
Gold Coast je mesto s mrakodrapmi na pláži, ktorého južná časť leží v štáte NSW a severná časť je v Queenslande. Približne pred mesiacom, keď sme ešte žili vo Viktórií, sa čas posúval na +1h. Nemení si ho ale celá Austrália, ale len štáty: Victoria, Južná Austrália, Tasmánia, ACT a NSW, takže situácia bola taká, že v polovičke Gold Coastu je čas starý a v druhej južnej +1h. Naša učiteľka angličtiny (čo nás učila v Prahe) je pôvodom z Gold Coast-u a mala na to dobrú historku. Keď chodila v GC na brigádu, často sa jej po zmene času stávalo, že zle otvárala a zatvárala obchod kde pracovala. Bývala totiž v severnej časti a prácu mala v južnej časti.
My sme veľmi radi, že v Queenslande sa čas vôbec nemení. Je to síce len jedna hodina, ale je to dosť cítiť (ako pri vstávaní tak aj pri zaspávaní). Prvý týždeň som bola z toho v Melbourne dosť rozhodená, ale po pár dňoch sme pricestovali do QLD, prehodili čas naspäť a už je to dobré.
Síce bolo pod oblakom a okolo 28°C, ale večer po príjazde do Brisbane sme zistili, že nás trochu spálilo. Táto situácia nás donútila znovu zvoliť austrálsky štýl a kúpiť si “rash vest” (akustrálsky “rashie”). Je to surfistické tričko, cez ktoré vás neopáli a môžete sa v ňom kúpať. Tie naše sme kupovali od značky Quiksilver a Roxy, ale vyrába ich napr. aj Ripcurl (proste väčšina značiek, čo tu majú niečo so surfovaním). Tak ako je u nás v Európe bežné učiť malé deti lyžovať, tu je to so surfovaním. Odpoledne môžete vidieť na pláži skupinky malých detí, ako ich učia plávať medzi vlnami v oceáne a keď sú zdatné, dostanú do ruky surf. V podstate platí, že čím menšie prkno, tým väčší profík. Myslela som si, že ma to nenadchne, ale keď som videla, ako sa na tom začiatočníci pekne vozia, určite by som to rada niekedy skúsila.
Do Brisbane sme dorazili samozrejme až večer. Do cieľa sme znovu triafali v tme a ráno objavovali, kam sme to vlastne dorazili. Ďalší článok už bude o Brisbane a o tom, aké to tu je v porovnaní s Melbourne.
Austrálsky blog 
Leave a Reply