Výlety pred pandémiou a počas nej

Mali sme veľké štastie, že tesne pred vypuknutím pandémie sa nám podarilo navštíviť ďalšie krásy Austrálie. Zážitkov sme mali tak veľa, že sme sa tým celkom prevýletovali. Aspoň nám teraz až tak nevadí, že musíme byť doma. Teraz sa chodím slniť na záhradu, a pestujem nám prvé domáce paradajky.

Super je, že máme motorky, takže môžeme vyraziť na (moto)výlet bez toho, aby sme sa niekde hromadili medzi ľuďmi, a vystavovali sa riziku. Horšie je to s nákupmi. Snažíme sa na ne chodiť čo najmenej, ale raz za čas predsalen treba. No a z týchto nákupov nemám úplne najlepší pocit, ale čo sa dá robiť. Objednávky potravín a ich rozvoz je teraz len pre seniorov, ľudí v karanténe, alebo s hendikepom.

V strede februára k nám prišla návšteva, tak sme naplánovali rôzne výlety, medzi ktorými bolo aj Uluru. O tom napíšem osobitný článok, lebo bude výdatný.

Z Queenslandu sme toho stihli ukázať dosť, od hora (Noosa) dole (Gold Coast). Zrovna tu bolo celkom dlhé búrkové obdobie, tak sme potom na pár dní odbehli do stredozemia, kde bolo sucho a slnečno. No úplne iné podnebie.

Pomaly sa už pripravujeme na Velikonoce. Po dlhšom premáhaní som sa teda vybrala na nákup, aby som nakúpila na sviatky. Chcem totiž robiť vajíčkový šalát. V obchode obvykle máme na výber z vajíčok klietkového chovu (Caige), chovu s výbehom (Barn Laid), alebo vajíčka od tých najšťastnejších slepičiek z fariem (Free Range), ktoré nakupujem najradšej. Tentokrát to bolo ale inak. Z cca 20-tich vaječných značiek tam boli asi len tri! Na chladiaku bolo vyvesené, že platí obmedzenie – dve balenia na nákup.

Našťastie tam boli ešte dva druhy Free Range vajec, tak som vzala značku, ktorú som poznala. Teraz neviem, či to ľudia vykúpili preto, že sa blížia sviatky, alebo sa rozniesla zase nejaká informácia typu, že kto bude jesť vajcia, nechytí vírus… Ťažko povedať.

Vzala som pre nás jedno balenie (lebo pochybujem, že by sme zjedli za tú dobu až dve), a budúci týždeň ich začnem farbiť 🙂