Testujeme eBike na Mt Coot-tha

Už ani neviem, čo presne som hľadala na internete, ale natrafila som na stránky miestnych akcií, kde sú informácie o rôznych udalostiach. Zo zoznamu ma oslovila jedna s názvom “AVE eBikes Launch Event – ride Mt Coot-tha”.

Rozklikla som teda popis a dozvedela som sa, že je to výlet na vyhliadku Mt Coot-tha na elektrickom kole, zdarma. Elektrické kolo tzv. eBike, alebo “cheating bike” (švindlovacie kolo) tu zažíva boom. Povedali sme si “why not” a zaregistrovala som nás. Mala som trochu obavy, lebo na Mt Coot-tha sme už boli peši a na vrchol bol poriadny stupák. Síce sme išli turistickou stezkou a nie po ceste, ale aj tak. Asi preto bola prvá vypredaná tá verzia s jazdením po meste. V popise akcie tvrdili, že to nebude náročné, skôr zábavné, tak som sa tomu snažila uveriť.

S eBike sme nemali žiadne skúsenosti. Pár rokov dozadu som mala možnosť skúsiť si jazdu na niečom podobnom, ale fungovalo na odlišnom princípe než boli tieto horské, čo sme mali teraz. Na riadítku malo ovládanie, ktorým sme si pridávali pohon z baterky. Tieto kolá fungovali tak, že baterka vám pomáhala do šlapania a mohli ste si nastaviť ako veľmi potrebujete pomoc. Nedalo sa na nich voziť po rovine alebo do kopca bez pedálovania.

Predpoveď počasia deň pred udalosťou nebola ideálna. Predpovedali dážď a búrky, ale keď sme ráno vstali, bolo slnečno. Búrku sľubovali až okolo obeda ale nakoniec ani tá neprišla. Zhora nám zariadili krásny výlet.

Ráno sme sa vydali do obchodu s elektronickými kolami, ktorý poriadal túto akciu. Vysvetlili nám v stručnosti ako to funguje, ktoré tlačítko je na čo a ako si pridať či ubrať pomoc z baterky. Možnosť voľby bola od Eco po Tour, Sport a Speed/Turbo. Turbo nám neodporúčali používať pri pohýnaní, lebo by nás to mohlo zhodiť z kola. Ani ma nelákalo skúsiť to bez baterky lebo kolá boli dosť ťažké (typujeme to tak na 20kg). Škoda, že to nemajú vyriešené s rekuperáciou. Najprv som si myslela, že keď idem dole kopcom, tak sa baterka dobíja, ale nebolo tomu tak. To bolo len pri tých typoch kol, ktoré som skúsila v ČR.

Vyfasovali sme helmy a vyrazili na cestu, ktorá mala 6km a viedla na vyhliadku. Po Brisbane sme išli peknými cyklostezkami popri rieke. Bolo nás asi 12. Jazda bola veľmi príjemná a konvoj dobre organizovaný. Pomoc baterky pri pedálovaní je fakt cítiť aj keď máte len ten najslabší mód Eco. Blížil sa kopec. Zastali sme pred ním a skontrolovali nás či je všetko OK a či si jazdu užívame. Dostali sme fľašu vody, informáciu, že nás čaka asi 10% stúpanie, a mohli sme pokračovať. Prepli sme si výkon na Sport a vybehli sme kopec ako nič. Ani sme sa nenazdali a už sme boli na vyhliadke. Zdolať kopec na takomto eBike je fakt pohodlné. Nebolo to samozrejme niečo, pri čom sa vôbec nezapotíte, ale pomoc baterky tam bolo cítiť. Na Mt Coot-tha sme sa dostali za necelú polhodinu s rýchlosťou v kopci asi 20km/h.

Na vrchu sme sa bavili o pocitoch a dojmoch z eBike. Pripravili nás na jazdu z kopca. Tam som sa dozvedela jednu dosť dôležitú informáciu, ktorú som na začiatku buď prepočula, alebo mi o tom nikto nepovedal – BRZDY NA KOLÁCH SÚ V AUSTRÁLIÍ NAOPAK. Čiže keď brzdíte pravou rukou, brzdíte predným kolom, a naopak. Našťastie som cestou hore nijako prudko nebrzdila, ale nezdalo sa mi to už od začiatku, lebo keď som brzdila pravou brzdou, bolo to počuť spredu. Jazda z kopca bola ďalší zážitok. Obaja s Jirkom sa nám podarilo ísť až 50km/h a bolo to dosť cítiť. V tejto rýchlosti kolá prestávali byť stabilné. Na rýchlejšiu jazdu by sme si asi netrúfli.

Tu v Austrálií strašne počujú na nemeckú kvalitu. Čokoľvek čo je z Nemecka pre nich znamená TOP. Keď sa k tomu pridá “vyrobeno v Austrálií” a je to navrhnuté v Nemecku, dostane to ďalší punc. Proste na toto tu ľudia počujú. Čo sme mali možnosť zistiť, väčšina vecí, čo má nálepku “made in Australia”, je v porovnaní s kvalitou, dosť predražená.

Dozvedeli sme sa, že predajňu majú na starosti Gary s Rachel. Je to pár, ktorému sa podarilo spraviť v roku 2016 v Európe Guinessový rekord v jazdení na eBike. Za 16 mesiacov prešli 27.800km. Predali dom, všetko pobalili do kontaineru a vydali sa do Európy a UK pokoriť rekord, ktorý bol dovtedy 17.000km (ak si dobre spomínam). TU je ich stránka.

Je super, že v Austrálií kopec skvelých aktivít, ako turistika v dažďovom pralese, plávanie v oceáne alebo pod vodopádmi v rieke, prípadne takýto výlet na eKloách, vás tu skoro nič nestojí, takže si to môže dovoliť každý. Lacných exotických výletov sa tu dá vymyslieť milión.