Pozdravujeme zo “zimného” Queenslandu. Pomaly sa blížia Jirkove narodeniny a naše prvé výročie, tak sa na to veľmi tešíme. Všetko už máme pekne naplánované a zarezervované, dokonca sme boli tak vo švungu, že sme si konečne kúpili letenky na svadobnú cestu, aj na cestu do Európy! O všetkom vám napíšem neskôr, keď bude viac času. Po dopísaní článku sa totiž chystáme robiť novú dávku mydla, a potrebujem si ešte pripraviť kvások na chleba.
Jeden piatok sme sa bavili s kolegami o našej európskej zime. Rozprávala som im, ako nám raz zamrzla v Libni Vltava, a my sme na nej mohli brusliť. S Chrisom z Wales sme si notovali, aké to je, keď vám mrznú končeky prstov, a zima zachádza až za nechty. Do toho sa ozval Niroshan, že v živote nezažil ozajstný sneh. Pozreli sme sa na neho nechápavo: To myslíš vážne? On nám na to, že je predsa zo Srí Lanky! Tam žiadny sneh nebýva. Potom žil pár rokov v Singapure, takže sa so snehom zatiaľ vôbec nestretol. Keď príde reč na Singapur, Niroshan naň strašne rád spomína a pochvaľuje si životnú úroveň (majú tam veľmi nízke dane). Chris mu potom začal dopodrobna vysvetľovať, aké to je, keď si spraví zo snehu guľu, a mrznú mu ruky.
Piatky v práci vyzerajú tak, že šéf vytiahne z chladničky akési “fancy” japonské pivo a diskutujeme. Chris nám vyprával, ako bol s manželkou na výlete vo Švédsku. V tom čase tam mali -20°C a on sa v jeden deň vydal behať. Snáď ani nemusím písať, že to nebol dobrý nápad.
Hneď som zaspomínala na náš veľký výlet do Nórska. My sme tam s Jiříkom boli, pre zmenu, v lete. Zuzka (spolužiačka z VŠ, u ktorej sme boli na návšteve) nám vravela, že sme tam vychytali najkrajšie počasie v roku. Celé dva týždne bolo slnečno a príjemných 20°C – proste leto v Nórsku (= naša austrálska zima).
Všetci v Nórsku to “teplo” okamžite využili, vyzliekli sa do plaviek, a šup k jazeru Mjøsa. Pozeráme s Jirkom na seba, 20°C na plavky? Akože ČOŽE? Zuzka nám všetko vysvetlila… Neviem, či vám to tu mám všetko rozpísať, keď je to blog hlavne o Austrálii, ale každopádne to bolo veľmi zaujímavé.
Po Nórsku – od Osla po Trollstigen (Troliu stezku) a fjordy – sme najazdili vyše 2.000 km a prešli najdlhším tunelom ktorý sme kedy videli – mal 24,5 km. Zamilovali sme sa do tejto krajiny, aj keď tam miestami (hlavne v horách) bola zima. Všade pobehovali otužilé soby, na vyššie položených miestach bol v lete sneh, a okúsili sme aj bobríka odvahy – kúpanie v kryštáľovočistom ľadovom jazere (my po kolená, odvážnejší sa tam hodili celí). Keď sa povie slovo Geiranger, hneď sa nám, pri spomienke na toto mestečko, vyčaruje úsmev na tvári. Zuzka vravela, že sme si Nórsko obľúbili predovšetkým kôli tomu, aké slnečné počasie sme mali, pretože tam celkom často prší a je zima. Vraj nám to trochu (pozitívne) skreslilo predstavu o celej krajine. Prikladám pár útržkov z našich spomienok:
Ale aby som prešla k hlavnej téme našej diskusie s kolegom z Wales, rozprávali sme sa teda o zime, a ja som si spomenula na jedno mesto, keď sme cestovali k fjordom. Bolo obklopené obrovskými kopcami. Bolo tak hlboko v údolí, že počas zimného obdobia sa do mesta vôbec nedostali slnečné lúče. Obyvatelia trpeli počas zimného obdobia depresiami – žili v tieni. Ako jedno príslovie hovorí: kam nedôjde Slnko, tam musí lekár. Mesto nakoniec zrealizovalo jeden projekt – na kopec umiestnili zrkadlá, ktoré odrážali slnečný svit na námestie, kde si ho mohli ľudia užiť. Keď som to ukázala Chrisovi, vyvalil oči a povedal “WOW”.
Tak sa tam v Európe majte krásne a užívajte leto. My tu máme v podstate to nórske.
Austrálsky blog 
Leave a Reply