Keď sa človek rozhodne niekam odcestovať žiť, často sa spustí proces získavania PR víz, ktorý je finančne aj časovo náročný. Od nás chceli napr. zoznam všetkých krajín kde sme boli v posledných 10-tich rokoch (sami sme sa čudovali, kde všade sme za tú dobu stihli byť), všetky adresy, kde sme mali prechodný/trvalý pobyt a podobne.
Väčšina informácii o vás je už (v dnešnej dobe) jednoducho dohľadateľná, a pre schvaľovanie víz sú veľmi dôležité. Skúmajú vás, vaše rodinné vzťahy, národnosť, občianstvo, vzdelanie, pracovné vzťahy atď. V žiadnom prípade neodporúčam, pri podávaní žiadosti o víza, klamať alebo zamlčovať nejaké informácie. Môže to mať fatálne následky – nemusia vás už do danej krajiny nikdy vpustiť. Náš cieľ bol jasný – skúsiť život v cudzine, kým sme mladí a je to pre nás jednoduchšie.
Premýšľala som, čo by som na tom našom postupe zmenila, keby sme mali odcestovať znovu. Určite odporúčam najprv sa ísť do danej zeme pozrieť, na vlastnej koži zistiť, ako by ste sa tam cítili, a až po návšteve (po ktorej si môžete povedať, že ste sa tam cítili dobre) začať s procesom víz. Inak je to celé ako “zajíc v pytli/mačka vo vreci” – s vízami by ste strávili kopec času, utratili nemalé peniaze, prišli o nervy pri balení/sťahovaní, a pri dorazení na miesto by ste mohli zistiť, že sa vám tam aj tak nepáči. Blbá predstava, že? My sme dosť zariskovali, ale prišli sme sem len my dvaja a 4 kufre, tak by sme sa (keby to nedopadlo) prinajhoršom vrátili.
Články alebo názory iných, ako niekde je, vám v rozhodovaní veľmi nepomôžu. Každý má iný život, iné preferencie, a iný pohľad na svet. Ak sa vám zviera žalúdok pri pomyslení na odcestovanie, ale vravíte si, že musíte ísť lebo “všetci známi niekam odišli”, nikam radšej nejazdite. To, že je niekomu dobre v nejakej krajine, ešte neznamená, že tam bude dobre aj vám. Takže ak nemáte schopnosť vedieť si dané miesto na diaľku “nacítiť”, fakt doporučujem miesto najprv navštíviť, a dať na vnútorný pocit. Bolo vám niekde príjemne, ale známi vás prehovárajú, že sa tam (podľa nich) nežije dobre? Vyberáte miesto pre život podľa “fancy” fotiek na internete? Lenže, kto by dal na internet fotku, ktorá by nebola pekná, že? Dajte na svoj pocit, nie na to, čo by povedali iní. Je to váš život, vaša voľba. Miesto, kam pôjdete žiť, musí ladiť s vami. Nie so známymi. Jeden môj kolega žil v Japonsku a nevedel si to vynachváliť. Ďalší nedá dopustiť na Singapur. Je to rôzne. Je milión faktorov, ktoré každý vníma rozdielne.
Výbornou voľbou bolo, že sme “do sveta” vyrazili vo dvojici, ešte mladí a bezdetní. Ťažšie životné situácie sa zvládajú oveľa ľahšie, keď máte po boku spoľahlivého partnera – proste vo dvojici sa to ťahá najlepšie. Mali sme menej vecí a menej starostí ohľadom bývania – ako študent, či bezdetný pár, nájdete ubytovanie omnoho jednoduchšie a za menší peniaz. Kopec známych nám vravelo, aké mali predstavy, veľké plány, kam by išli, čo všetko by pocestovali… lenže čas utekal, prišli deti, a akosi už na cestovanie nebol priestor. Takže ak ste mladí (alebo kľudne aj starší a bez záväzkov)… a zaváhate, či teraz je tá vhodná doba niekam odísť, TAK URČITE JE! Teraz máte to “najviac bezstarostné cestovanie”, aké si môžete predstaviť. Nemusíte nič špeciálne riešiť, len zbalíte pár vecí a idete.
Ak ste počuli, že v Austrálii je draho, tak áno, je tu drahšie (je to priamo úmerné mzdám, ktoré sú tu dosť vysoké), ALE je kopec drahých vecí, bez ktorých sa dokážete zaobísť. V podstate, na čo zo začiatku budete potrebovať peniaze je “len” jedlo a strecha nad hlavou. Úplne sa začnete na ostatné veci pozerať inak, kým si budete hľadať prácu – pochopíte, čo všetko pre vás bolo zbytočné. Nepotrebujete chodiť ani do reštaurácie, kde utratíte nemalé peniaze. Pre bližšiu predstavu:
čínske jedlo alebo jedlo vo foodcourte tu stojí okolo 10 AUD
klasické “austrálske” jedlá okolo 20 AUD
hlavné jedlo v lepšej reštaurácií od 30 AUD
0,33l nealko nápoj od 3 AUD
0,4l pivo okolo 10 AUD (väčšinou pijú 0,33l čo je pre nich už celkom veľké pivo)
panák od 10 AUD (tu nie sú zvyknutí piť čisté panáky, ale miešajú si ich s nealkom)
Nemusíte sa báť – kým nebudete zarábať, je o vás, ohľadom zdravia, postarané (v prípade PR víz). Ľudia tu majú zdravotnícke služby aj zdarma – vyhľadáte si doktora čo má “bulk billing” a Medicare vám to preplatí. Rovnako tak aj nemocnica (operácia, úraz, pôrod…) – štátne sú zdarma, za súkromnú si samozrejme nadštandardne zaplatíte (asi tak ako aj v ČR/SR).
Myslela som si, že tu budú ľudia s nami viac súcitiť, keď budú vedieť, v akej situácií sme (bez práce). OMYL.
Nikoho tu v podstate nezaujímate (vlastne tak, ako všade inde). Ľudia si väčšinou ani nedokážu predstaviť, čím prechádzate. Austrálčania sú známi svojou dobrosrdečnosťou, a skutočne sa snažia pomôcť keď môžu – ich problém to ale nie je, a keď vám bude hroziť, že sa vám minú peniaze, že ostanete na ulici, bez práce… Je to vaša “čočka”. Musíte s tým bojovať sami a nečakať zázrak od ostatných.
Život v Austrálii nám zmenil pohľad na vzdialenosti. V ČR sme sa dopredu pripravovali, keď sme mali ísť niekam na výlet 200 km autom alebo 2h lietadlom. Tu je to nič. Tu to dávame na otočku. Dokonca sme sa sťahovali vyše 2.500 km z Melbourne na sever, a to teda bolo dobrodružstvo. Auto napratané všetkými kuframi, zahádzané ostatnými vecmi, obrovská narodeninová kytica išla medzi kolená, svadobné šaty sme prehodili na vrch toho všetkého, a išlo sa.
V Austrálií si najčastejšie ľudia vyberajú pre život Sydney alebo Melbourne. Pre vyššiu šancu nájdenia si prvej práce často začínajú v Canberre (kancelárska práca). V týchto troch mestách je najviac pracovných príležitostí. My sme z Melbourne museli odísť, lebo tam pozatvárali kopec výrobných firiem. Ak máte skúsenosti z výrobných firiem, Melbourne v tejto dobe vôbec neodporúčam. V čom bolo Melbourne super je, že tam zoženiete veľa vecí, čo by vám mohli z Európy chýbať (jedlo a pod.). Ak veľmi ťažko znášate teploty okolo 40-tky, neodporúčam Queensland, ani sever Austrálie všeobecne (u nás v Brisbane boli tiež 40-tky, ale my teplo znášame celkom dobre, horšie skôr zimu). Preto najviac ľudí žije v okolí Sydney, kde je to počasie najvyváženejšie.
Keď už tu začnete zarábať, otvoria sa vám dvere do sveta. Výlet, ktorý sa vám doma v ČR javil ako drahý, vám tu bude cenovo dostupný (ak nemíňate stále na nejaké hlúposti a dokážete si niečo našetriť). S austrálskym platom sa dá krásne precestovať Austrália i celý svet. Zistíte, že pri cenách v Austrálii vás ten svet vyjde v podstate narovnako.
Keď sme plánovali svadobnú cestu, finálna cena sa nám zdala v pohode. Keď sme to prepočítali na české koruny, chytili sme sa za hlavu. To, čo si môžete dovoliť za austrálsky mesačný plat, v ČR na to potrebujete aspoň tri. Dohodli sme sa, že keď máme teraz také ideálne podmienky na cestovanie, budeme mu venovať všetok náš voľný čas… a čo sa našetrí, odložíme do budúcna na kúpu domu.
Najviac ma mrzí… ako to dopadlo doma. Narodila som sa v Československu, a vždy to bude krajina môjmu srdcu najbližšia, ale aké podmienky pre život tam vyššie postavení ľudia a politici vytvárajú, čo dopustili aby sa tam stalo, a kam to všetko smeruje… je až na zaplakanie. Mala som možnosť v Austrálii podnikať. Je to omnoho jednoduchšie než v ČR/SR. Do nákladov si môžete dať dokonca nákup pracovného oblečenia, čistiareň, slnečné okuliare, opaľovací krém (keď vaša práca vyžaduje behanie po vonku)… proste čokoľvek, čo sa týka vašeho podnikania. V ČR/SR máte často pocit, že vám tam niko nedá dýchať: všade samé kontroly, zdaňujete ako otrok každý halier čo ste zarobili… Od kedy Slovensko prijalo Euro, a išlo to do kytek, to ani spomínať nebudem. Pamätám si, keď sme prvý krát prišli s Jirkom z Prahy na Slovensko. Všetko tam bolo, na naše prekvapenie, drahšie! Ľudia tam pritom zarábali menej. Každopádne, niečo je tam špatne, je mi z toho veľmi smutno a mrzí ma, že to takto dopadlo, pretože ja si tú krajinu pamätám inak. Nebývalo to až tak zlé.
Pri odmigrovaní možno stretnete ľudí z Česka alebo Slovenska, ktorí vám budú hovoriť, aké to mali ťažké, že určite sa vám “to a tamto” nepodarí (napr. nájsť prácu v obore atď, klasický pesimistický prístup, alebo možno snaha vám ten pobyt znechutiť?)… Takéto kecy IGNORUJTE. To je to posledné, čo momentálne potrebujete počuť – ako sa vám niečo nemôže podariť. Najlepšie bude, keď sa takýmto pesimistickým skupinkám budete vyhýbať. Vy ste iný prípad. Človek dokáže to, v čo verí.
Ani sme sa nenazdali, a už nám začala sezóna narodenín a výročí.
Pečenie dortu je v plnom prúde, tak snáď sa mi ho podarí vyfotiť ešte pred tým, než ho celý zjeme.
Austrálsky blog 
Leave a Reply