Austrálske víza – teória vs realita

Keď sme v Austrálii s Jirkom konečne získali prácu obaja, všetko bolo oveľa lepšie. Keď ju mal len jeden z nás, akurát sme vykryli výdavky. Všetko je tu totiž (vďaka vysokým austrálskym mzdám) drahšie. Pocítite to predovšetkým na nájme a jedle.

Našou výhodou bolo, že sme mali pracovné skúsenosti z odlišného odvetvia, takže šanca, že aspoň jeden z nás nájde prácu, bola väčšia.

Poviem vám to na rovinu. Zoznam pre austrálske pracovné víza, na ktorom sú “najviac žiadané” povolania, vôbec o ničom nevypovedá. Realita je iná. Je minimálne rok opozdený. Kým podáte žiadosť o víza (ktorú mimochodom ide podať veľmi jednoducho – elektronicky), a kým sa sem odsťahujete… pracovné miesta sú už aj tak, s vysokou pravdepodobnosťou, zaplnené. Na každé miesto tu totiž stojí v rade aspoň 20 ľudí (štatistika od miestnych recruiterov). Veď uznajte, dať skoro 65tis Kč/os za víza, plus letenky a ďalšie potrebné výdavky… a nemáte vôbec zaručené, že nájdete prácu, je dosť veľký risk. Pritom cena pracovných víz napr. do USA je oproti tomuto zanedbateľná.

Víza do Austrále mi pripadajú dobré skôr pre finančný zisk krajiny, než by mali zapĺňať pracovný trh. Ten tu už teraz praská vo švoch, pretože do Austrálie “chce každý”, a oni to veľmi dobre vedia. Ak ste pracovali pre rôzne nadnárodné spoločnosti, ale nemáte žiadne miestne skúsenosti, liezť sem je cesta do jamy levovej. Často si vyberajú už len uchádzačov s austrálskym občianstvom (kôli security) a keď sa snažíte získať prácu, vždy vás vyšachuje niekto “more skilled” s minimálne 10-timi rokmi skúseností. Nájsť/zmeniť prácu v Austrálii býva skutočne challenge aj pre miestnych – požiadavky bývajú často veľmi špecifické. Ak ste sa už pre to rozhodli, tak mi neostáva nič iné, než vám popriať “Good luck”. A čo mzda? Dodám len, že je tu progresívna daň, tzn. čím viac zarobíte, tým väčšie percento daní odvádzate (môže to byť až 45%). Česko má daň z príjmu 15%, Slovensko 19%. Taká je proste realita. Menej je niekedy viac.

Vnímam, že Česko sa má teraz v IT odvetví veľmi dobre. Pracovných ponúk i zákazníkov je tam naozaj veľa. Tu to až také ružové nie je. Zamestnanci sú drahí, a väčšina služieb sa presúva práve do takých krajín ako je Česko či India. Premanent contract? Žiadne “istoty”, na ktoré sme boli zvyknutí v Česku, tu v podstate nie sú. V reále tu často dostanete 3, 6 prípadne 12 mesiacov na projekte s možnosťou predĺženia. Benefity, kafeterie, stravenky? Na tie radšej zabudnite. Tu je každý rád, ak vôbec nejakú prácu má. Vy nie? Nepáči sa? Za vami stojí dlhý zástup Austrálčanov, Indov, Číňanov, a iných migrantov, ktorí budú za vašu pracovnú pozíciu neskutočne vďační. Lenže ako sme mali vedieť, čo nás tu čaká? Nikto nás na to neupozornil, keď sme sem išli. Museli sme sa s tým nejako vysporiadať sami.

Najviac ma prekvapilo, že dostávam strašne veľa ponúk do USA. Boli dokonca ochotní vybaviť pracovné víza. Hľadali sme prácu v Austrálii, a ja som dostávala pracovné ponuky do USA. Dobré, nie? Vyzerá, že to tam rozkvitá ako v Česku… a zrovna keď Kanada znovu poľavila vo vízach, my sme už boli na ceste sem.

Tak my tu teda bojujeme, ale celkom to spoločne zvládame. Som zvedavá ako vo finále dopadneme. Všetko asi ukáže čas.

Trochu vás ešte rozveselím na záver. Na “staré” kolená sme si kúpili kecky.

Normálne si nekupujeme rovnaké veci, lebo nám pripadá divné, keď pár chodí rovnako oblečený (pripomína to skôr súrodencov, keď maminky obliekali svoje deti rovnako), ale s “brush turkey” tričkami a keckami sme spravili výnimku. Toto sú naše prvé conversky! Cítim sa v nich na dvadsať. Like a rebel.