Kapitalistický život v Austrálii

Za tých osem rokov čo sme tu sa toho zmenilo celkom dosť. My, čo sme tu v podstate krátko, sme mali možnosť pozorovať, ako sa tu kvalita života v Austrálii zhoršovala. Tí, čo sem primigrovali pred dvadsiatimi rokmi, tú zmenu cítia ešte viac.

Pred dvadsiatimi rokmi si tu mohol dovoliť dom za svoj plat skoro každý. Dokonca aj uklízečky (učiteľov nespomínam, lebo tí tu majú platy dobré). Pred siedmimi rokmi, keď sme vlastné bývanie začali riešiť my, ešte to šlo, ale bolo to trochu na hrane, ale nakoniec sme si ten náš prvý dom postavili. Mali sme šťastie, že sme sa odsťahovali z Melbourne, lebo tam by sme si asi ani neškrtli. Už v tú dobu tam domy stáli milión a boli v katastrofálnom stave. Presťahovanie do Queenslandu nás zachránilo. Teraz sa tam tie ceny šplhajú hore a doháňajú Melbourne. Človek by mal do toho skočiť hneď ako to ide. Keby sme to hneď neriešili, tak by nám asi ušiel vlak.

Jirko tu pracuje od nevidím do nevidím, tzn. o šiestej ráno odchádza z domu a po šiestej chodí domov. Teraz to má jedno plus, že nemusí cestovať do práce hodinu, ale len polhodinu. Sú dni, kedy sa ani poriadne nevidíme. Keď príde, rovno sa navečeriame a ja idem uspávať. Keď uspím, tak občas ešte býva zatvorený v izbe a pracuje. Ja si dám po celom dni polhodinku na gauči osamote a keď nechodí, idem spať.

Všade sa tu rieši “work life balanc”, ale to sú len také prázdne slová. Keď si vyjednávate mzdu, musíte počítať, že sa od vás bude očakávať, že z toho potiahnete vždy nejaký přesčas, takže na nejaký work life balanc vám logicky nič neostáva. Na voľno máte zo zákona dvadsať dní dovolenky. Nemocenská tu nie je. Na to musíte mať nejakú dobrú pojistku, aby vám niečo zaplatili, ak sa vám niečo stane. Choroba ide zo sick days (ak nejaké máte), alebo ste doma na neplatenom voľne. Ani si nechcem predstaviť, keby sa jednému z nás niečo stalo, ako by sme to vykryli. Máme veľké šťastie, že nič také sme doteraz neriešili. Ledva to všetko zvládame vo dvojici, nie to ešte osamote. A to máme “len” jedno dieťa.

Ja som bola na neplatenom voľne len keď mi po troch mesiacoch vypršala platená materská a ešte v tehotenstve, lebo mi bývalo zle a zamestnávateľ (pracovala som v IT) počas pandémie chcel, aby som chodila vysedávať do kancelárie, kde mal vždy niekto Kovid. Keď som im povedala, že či sú normálni, že som tehotná a nemôžem byť chorá a mať teplotu, tak mi poradili, že sa mám ísť naočkovať (očkovanie, o ktorom sa vedel prd, a vo väčšine prípadov spúšťalo teplotu a niektoré ženy tesne po ňom potratili). Let’s not forget čo nám tu nakecali (v septembri 2021), keď ešte nič poriadne netušili:

V roku 2024 austrálsky federálny rozpočet vyčlenil 9,5 milióna dolárov na podporu žien, ktoré zažili potrat. Žeby výčitky po tom, čo možno napáchali?

Nemohla som riskovať túto ruskú ruletu. Odolávala som, ale bola som zmierená s tým, že ma možno vyhodia. Nakoniec sa pre mňa našiel zákazník (paradoxne práca pre vládu) a ja som mohla pracovať z domu. Kovid sme chytili až keď sme cestovali do Česka. Pravdepodobne niekto cestoval chorý v lietadle. Jirko to chytil tam, ja od Jirka a potom to mal Drobec. Všetci sme mali len teplotu 38,5°C, ale bolo to zvláštne, pretože sme žiadnu teplotu nepociťovali, len únavu. Ja zničená z večného vstávania na kojenie som mala ako bonus ešte chorobu. Ale do dvoch týždňov to bolo kompletne fuč. Od vtedy nič, aj keď sme cestovali dlho lietadlom.

Najviac naprd to býva, keď som občas chorá. To proste musím nejak utiahnuť. Malý sa v noci ešte často budí (lebo v týchto austrálskych netesniacich domoch je ten komfort fakt zlý) a ja sa do toho potrebujem nejakým štýlom vyliečiť. Ešte, že sa cez deň už dokáže pohrať aj sám. Keď bol menší, bol to brutálny záhul. Keď sa naučil chodiť, bolo to oveľa lepšie.

Teraz je celkom zvláštne obdobie. Od vrátenia z Európy som chorá každú chvíľu. Za celý pobyt v Austrálii som nebola tak často chorá ako teraz. Už asi 4x za sebou týždeň zdravá, 5 dní chorá. Niečo je špatne. Aj tá zima tentokrát trvá nejak dlho. Už sme tu mali prvý jarný deň (1.9), ale noci sú stále okolo 2 stupňov Celzia. Von teraz moc nechodíme. Asi to bude tým, alebo jeme niečo nie úplne OK, čo mi oslabuje imunitu.

A asi to bude aj psychikou. Nejak ma to tu už prestáva baviť. Pre deti tu toho moc nie je a mne už dochádzajú nápady. Človek tu odvádza strašné peniaze na progresívnej dani a absolútne nič z toho nemá. Keby aspoň pre tie deti… NIČ. Tu neexistuje ani nič ako zľava na dani na manžela/manželku, ani na dieťa (pritom chcú vedieť koľko detí máte, ale podpora žiadna). Ale ani s tým si tu domáci zjavne nelámu hlavu, keď tu majú po väčšine tri deti. Nechcem vedieť koľko by ich mali, keby na ne dostávali daňovú zľavu 😁

Keď máte klasický plat ako “professional”, na daniach odvádzate až 37% (oranžová). Pri mzde $150tis zaplatíte na daniach skoro $40tis.

Dokonca ani keď idete darovať krv, tak nemáte ani platené voľno, ani zľavu na dani… A potom sa Lifeblood sťažujú, ako nemôžu nikoho nájsť. Toto mi už príde extrémne, že vláda nedokáže zariadiť ani jeden deň plateného voľna, keď z vás vysajú krv. Ale Austrálčania to majú zjavne inak. Teraz prebieha akcia, že ak darujete 3x krv, dostanete hrníček na kávu… a oni sa za tým idú zblázniť! Každý chce hrníček 😂 Takže asi tak.

Ešte som počula názor, že keby za to mali nejaké benefity, že by to ľudia zneužívali a darovať by chodili aj bezdomovci. Tak potrebujú krv alebo nie? Veď keď ju testujú, tak je snáď jedno, kto ide darovať, ak ju má v poriadku.

Potom si vravím, že snáď tu nikdy nebudem potrebovať ísť do nemocnice. Tu si musíte platiť ešte aj súkromné pripoistenie (odporúča sa po 31 rokoch, lebo inak potom platíte ešte viac na daniach, takže je lepšie tie peniaze dať do poistenia), aby vám preplatili sanitku, ak má k vám výjazd.

V Novom Južnom Walese sa za výjazd sanitky účtuje nemalý poplatok. Skladá sa z fixného poplatku za výjazd a variabilného poplatku za prejdené kilometre.

Poplatky za výjazd sanitky v NSW (platné od 1. júla 2025)

  • Poplatok za výjazd (call-out fee): 428 AUD
  • Poplatok za kilometre: 3.87 AUD za kilometer (počítané za celkovú vzdialenosť medzi stanicou sanitky, miestom vyzdvihnutia, cieľom a návratom na stanicu)
  • Maximálny možný poplatok: 7,023 AUD (skoro 100tis Kč za výjazd)

Tento poplatok pokrýva približne 51 % nákladov na službu, zvyšných 49 % dotuje “vláda NSW” (tak to píšu na stránkach, ale v reále to dotujeme MY, z daní). Medicare (platené z odvodov) nepokrýva náklady na služby sanitky v NSW. Ak máte privátne zdravotné poistenie, môže pokrývať náklady na sanitku, ale závisí to od typu vášho poistenia a konkrétnej poisťovne. Nie všetky plány zahŕňajú túto službu. Úplne, že Living a dream in Australia. S týmto sa vám žiadny imigračný agent nepochváli, keď uvažujete, že sa sem prisťahujete.

Na internete ešte kolovali videá, kde ľudia agresívne napádali saniťákov, keď ich niekto privolal. Poukazovali na toto chovanie, že to v žiadnom prípade nie je OK. Mne to po tomto zistení, koľko výjazd sanitky stojí, došlo. Tí ľudia vedeli, že si to nemôžu dovoliť. Preto vzdorovali.

3 thoughts on “Kapitalistický život v Austrálii

Add yours

Leave a reply to Helga Cancel reply

Create a website or blog at WordPress.com

Up ↑

Design a site like this with WordPress.com
Get started