Design a site like this with WordPress.com
Get started

Nové bývanie a prvá návšteva austrálskeho kina

Z hromady starostí nám pomaly ale isto ubúda. Dokončovacie práce by mali tento týždeň skončiť, a my si konečne uvedomujeme, aké úžasné je žiť v domčeku. To ticho! Spí sa tam dokonale. Naše bezdetné obdobie si poriadne užijeme. Myslím, že tu sa mi podarí dospať všetky spánkové resty nahromadené za celý život.

Môžeme sa plne zrelaxovať, a konečne sa v kľude sústrediť na príjemnejšie veci, ako napr. zveľaďovanie záhradky. Veľmi sa na to teším. Do záhrady si plánujeme zasadiť rôzne palmy, citrónovníky, vanilku… Už sa nemôžem dočkať. Záhradkárčenie je moja obľúbená aktivita.

Jirko sa chystá do stavania skríň v šatni, zariaďovania pracovne (kde budeme mať Home Office), a v poradovníku je aj garáž. Ešte vám musím spomenúť, ako krásne na mieru mi do šuplíku odpílil bambusový príborník! Ani som nevedela, akého šikovného manžela som si to vzala.

Mimochodom, k novému domčeku sme dostali, okrem kytice a bubbles, aj kuchársku knižku s husťáckym Weber grilom (tzv. BBQ), ktorý nemôže chýbať v žiadnej austrálskej domácnosti.

Už sme spoznali aj susedov na druhej strane. V jeden večer sa nám totiž objavila, z vonku na okne v šatni, mladá sliepočka, tak som pre ňu vybehla. Bola našťastie krotká a nechala sa chytiť. Strašný mazel. Mala krásne strapaté paprčky. Tu v Austrálii je tento druh veľmi populárny. Čo s ňou budeme robiť? Boli sme navštíviť suseda napravo, ale jeho nebola. Už sme vymýšľali všetky možné scenáre – Jirko to, ako sa jej zbaviť, a ja, aký domček jej zoženiem. Vedela som, že cez noc nemôže ostať vonku. Nakoniec sme jej našli jednu krabicu. Dali sme jej tam vodu, a prikryli pokrývkou z dovezeného nábytku. Jirko bol z nej celý nesvoj (pretože sme sa bavili, že zatiaľ žiadne zvieratá nechceme, aby sme nemali starosti navyše a mohli bezproblémov cestovať). Nakoniec som zahliadla aj nášho nového suseda (naľavo), tak som sa spýtala, či im nejaká tá sliepka nechýba… a veruže chýbala. Pustili ju na chvíľu v záhrade, a ona musela preletieť k nám. Tak sme pre ňu ihneď bežali do garáže, a odovzdali ju pôvodnému majiteľovi. Bol to strašný pohoďák. Proste Austrálčan.

Minulý týždeň sme vybehli do kina. Cítila som sa ako na rande. Tentokrát to nebolo drive-in, ako sme boli dávnejšie, ale klasika. Na jednom blogu som čítala, že v austrálskom kine býva strašná zima. Odporúčali tam ísť vo svetroch, tak sme si ich radšej zobrali aj my. Naše historicky prvé kino samozrejme nemôže byť bez popcornu a nápoju, tak sme sa vybrali do kinového občerstvenia.

Hralo to tam všetkými rôžnymi farbami. V kútiku sa nachádzali rôzne ostrovčeky so sladkosťami, dlhý rad sladených nápojov a oddelenie so sladkými i slanými príchuťami popcornu. Kúpili sme si menu – popcorn s nápojom vo veľkosti “small” (malé). Keď sme videli tú veľkosť, museli sme sa smiať. Veď nám to vystačí pre oboch! Škoda, že sme vám nevyfotili miestnu najväčšiu veľkosť nápoju. Bol to riadny kýbeľ!

Išli sme sa usadiť. V sále ešte nikto nebol, až tesne pred začatím prišiel jeden pár a rodinka s deťmi. Dokopy nás tam mohlo byť tak 9 aj s deťmi. Sál bol prázdny. Všetci sme sa usadili hore, do najvyššieho radu. Prihovoril sa nám jeden mladík, čo od nás sedel obsedadlo. Vraj trpí akýmsi záchvatom, že ak sa to stane, nemáme panikáriť. Že jeho kamarátka vie čo má vtedy robiť a bude potom za pár minút v pohode. Pomyslela som si, že aké to musí byť hrozné, keď tým človek trpí. Trochu ma vyplašil. Našťastie sa počas celého filmu nič nestalo (a to bol poriadne dlhý), a my sme si ho mohli vychutnať v súkromnom premietaní.

Sedadlá boli pohodlné, občas som si aj vyložila nohy, či sa oprela o manžela. Inak tie tri hodiny celkom ubehli. Zima nám našťastie nebola. Neviem, či to bolo tým, že sme si vzali ešte jednu vrstvu na seba, alebo to nemali pustené na šialene nízku teplotu. Musím usúdiť, že z prvej návštevy kina som si odniesla len samé príjemné spomienky. Nikto (z toho ohromného počtu návštevníkov) sa tam nechoval ako blbec, tak sme si mohli poriadne užiť film.

Na záver vám ešte priložím fotku kamaráta ibisa, ktorý nám v parku často robí spoločnosť (väčšinou žobre jedlo).

Hej bratmm. Máš mi päť eury požičať? Do zajtra.

4 thoughts on “Nové bývanie a prvá návšteva austrálskeho kina

Add yours

  1. [1]: Ďakujeme Záhradku teda niekedy zverejním, ale to ešte chvíľku potrvá. Teraz prebiehajú zemné úpravy, bude sa pokladať trávnik… a výber rastlín pre mňa asi nebude tak jednoduchý, keďže skoro všetko je tu tropické alebo subtropické. Síce tu vonku rastie skoro všetko, čo bolo v Európe pokojové, ale vybrať tomu správne miesto, to ešte bude oriešok. Uvidíme, aké rastlinky si k nám nájdu cestu. Snažím sa do toho maximálne nacítiť, aby sa im u nás páčilo

    Like

  2. Snažíme sa Občas sa začnem stresovať, čo všetko nám ešte treba vybaviť… ale to je presne ten zlý prístup, pretože potom sa človek neradujte ani z toho, čo má.Tak vždy keď si to uvedomím, skrotím sa, a teším sa z toho čo momentálne máme… aké je to vlastne super, kde sme, čo všetko sme spoločne dokázali… a je mi jedno, že ešte stále nemáme také prkotiny ako gauč, židle k stolu… alebo zapojený internet

    Like

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s

Create a website or blog at WordPress.com

Up ↑

%d bloggers like this: