Dnes oslavujeme 3-mesačné výročie našej svadby. Cheers!
Pokračuovanie článku Day 2, ako sme cestovali Austráliou.
Ráno sme sa zobudili v Sydney.
Je to najrozľahlejšie a najľudnatejšie mesto v Austrálií. So svojou populáciou, ktorá presahuje 4,5 miliónu obyvateľov, patrí medzi najľudnatejšiu obec v celej Oceánií.
Ubytoval nás môj bratranec Michal, ktorý čerstvo pricestoval do Austrálie. Nesmierne mu ďakujeme, že nám vybavil strechu nad hlavou.
Ráno sme vyrazili na výlet do Blue Mountains.
Michalides mal žiaľ od rána kurz na certifikát na nalievanie alkoholu, tak sme na výlet vyrazili sami. Blue Monutains sú od Sydney asi 2h autom. Záleží do akej časti hôr idete. Je to dosť rozsiahle. My sme sa rozhodli navštíviť pár vodopádov, prales a Three Sisters (Tri sestry). Každopádne, na návštevu Blue Mountains by ste mali mať aspoň 3 dni, aby ste videli všetko, čo tam k videniu je: od jaskýň, modrých lagún až po vodopády. My sme boli radi, že uvidíme aspoň trochu z tých krás, keďže sa sťahujeme.
Po dvoch hodinách sme dorazili na prvú vyhliadku, ktorú sme si náhodne vybrali.
Cestou do Modrých Hôr sa mi muž začal sťažovať na vibrácie vo volante. Najprv som mala z neho srandu, že zase preháňa a je háklivý na maličkosti. Po čase som na neho už začala zazerať. Keď mi ale ukázal, čo sa s našim volantom počas jazdy skutočne deje, usúdila som, že z “Priority Low” z toho spravíme “Hot Ticket” a problém sa bude musieť riešiť okamžite. V mapách sme našli najbližší autoservis a rovno tam zamierili.
V prvom servise na nás hľadeli, čo od nich chceme, keďže to bola len karosárna. Časom im ale došlo, že my nevieme, že je to len karosárna a poslali nás do klasického autoservisu.
Dorazili sme do druhého autoservisu. Síce sme neboli objednaní, ale pánko (pravdepodobne majiteľ) správne zhodnotil závažnosť situácie (aj to, že nie sme miestni a sme na výlete) a vzal nás na počkanie. Stáli sme tam s malou dušičkou a báli sa, čo to bude za závadu. Za pár minút zistili, že problém je v pneumatike. Mali sme na jej stope hrbol. Navrhli nám pneumatiku prehodiť dozadu a zadnú dať dopredu. Dobre teda… a spravíme radšej aj geometriu.
Lenže pri geometrii náhodou zistili, že je kolo prasknuté v dezéne po celom obvode. Automechanik musel mať jastrabie oči, pretože tú vadu bolo vidieť až keď sme sa pozreli úplne zblízka. S takouto pneumatikou nám samozrejme neodporúčali vydať sa do Brisbane. Náš typ pneumatiky mali náhodou na sklade, tak sme kúpili novú a ďakovali Bohu, že sa tá vada odhalila včas a kolo nám neprasklo niekde na diaľnici v 110 km/h rýchlosti.
Vďaka výbornému servisu (JCV Automotive v Katoomba) sme mohli vyraziť znovu na cestu už po 30-tich minútach. Ďalšia zastávka – Three Sisters (Tri sestry).
Pokochali sme sa, užili kľudu, čerstvý vzduch a slnečné lúče, a vyrazili naspäť do Sydney, kde sme mali dohodnuté stretnutie s kamarátom Romanom z ČR.
Keďže v Sydney sú dopravné zácpy od rána do večera (v Melbourne boli len ráno v jednom smere a po práci v druhom) a chceli sme okúsiť “Live like a local” (žiť ako miestni), zvolili sme dopravu vlakom. Tieto boli v porovnaní s vlakmi v Melbourne modernejšie a dvojpatrové. Cestovalo sa tam veľmi príjemne. Namiesto cesty 1h autom sme boli v centre vlakom za 17 minút. Dobré, nie? Mimochodom cesty v Sydney sú rozbité, a občas vypadajú ako tankodrom.
Vystúpili sme na Martin Place, kde sme sa stretli s Romanom, a vyrazili rovno do centra spoznávať krásy Sydney.
Roman mal nápad, že by sme zbehli na pivo kým je “Happy Hour” (lacnejšie o polovicu), ale nakoniec sme sa zhodli, že by sme si otvorili láhev červeného. Zaviedol nás do neďalekého osvedčeného obchodu s alkoholom. Tu sa alkohol nepredáva ako u nás, ale len v obchodoch čisto s alkoholom. Keď idete do supermarketu, nenájdete v ňom alkohol, musíte do obchodu, ktorý je obvykle vedľa supermarketu a tam ho predávajú. V obchode ma najviac zaujali tieto vínové “přesnídávky”. Boli totiž balené do obalu presne ako nejaké ovocné pyré alebo jogurt pre deti. Proste přesnídávky pro dospelých:
Boli sme pozvaní na fľašku červeného (odrodové, nie len RED). Dostali sme ju pekne v hnedom papierovom sáčku. Alkohol sa tu totiž nemôže (nemal by sa) piť na verejných priestranstvách. Roman ale vedel o jednom peknom miestečku, kde by to nikomu nemuselo vadiť – naproti Harbour Bridge pri Opere.
Keď sa úplne zotmelo a fľaša vína sa vyprázdnila, Roman zbehol pre ďalšiu a zmenili sme pôsobisko. Sadli sme si z opačnej strany na výhľad na Operu. Atmosfétu nám dotvárala pouličná operná speváčka.
Druhé miesto bolo rovnako exkluzívne, navyše s hudobným doprovodom.
Bol to veľmi príjemný a zábavný večer. Na chvíľu sme si oddýchli od starostí, zabudli na sťahovanie a hľadanie práce. Sydney je v centre nádherné. Horšie sú na tom “suburbs” (prímestské časti). Tie nás vôbec nezaujali. Pekne je jedine v centre alebo pri oceáne. Zbytok mesta nebol až tak vábny… ale to vám nikto nepovie, ani to nezistíte z fotiek. To musíte zažiť.
Dopili sme druhú fľašu a Roman nás vyprevadil na vlak. Po dorazení do časti kde sme bývali, som dostala hlad, tak som navštívila stánok s rýchlym občerstvením. Bol tam strašne milý pánko, pôvodom z Grécka. Dobre sme si rozumeli, lebo mal peknú výslovnosť a ja v sebe pár skleničiek vína (vtedy mi ide angličtina najlepšie). Spravil mi vynikajúci falafelový kebab a išli sme spať. Ďalší deň nás čakala Bondi Beach a najdlhšia cesta smer Byron Beach – najvýchodnejší bod v Austrálií.
A to bol koniec nášho tretieho dňa cesty. Pokračovanie nabudúce… “Day 4”.
Austrálsky blog 
Leave a Reply