Po dovolenke v Česku

Stále nevieme, kde by sme ostali žiť, keď nám drobec začne chodiť do školy. V Česku som sa teraz cítila veľmi dobre. Ľudia boli vo väčšine prípadov príjemní. Odchádzali sme z tadiaľ tentokrát s pocitom, že nám tam bolo príjemne a veľa vecí nám z ČR chýba. V Austrálii je to také… proste iné.

Austrálska vláda tu ide akúsi divnú agendu. Je to ako z extrému do extrému. Čo začali robiť? Do škôl posielajú Transgender ľudí, aby deťom prednášali o tolerancii. Neviem, čo si mám o tom myslieť.

Austrálska vláda sa už fakt to všetkého montuje. Najprv to bolo naše zdravie, kde nám verejne klamali, že sa očkujeme, aby sme vír neprenášali (pozn. teraz sa odkryli dokumenty, na základe ktorých sa ukázalo, že vedeli, že očkovanie nezabraňuje prenosu. Ľudia, čo v tom mali prsty, dostali padáka s odstupným). Paráda, nie? Nič sa nerozmazáva, tvária sa, ako keby sa nič nestalo. Veď všetko sa zaplatí z $ od daňových poplatníkov.
Mimochodom, proti Kovidu sa tu očkuje stále. Piata, šiesta dávka… aj keď sa vie, že to má po toľkých dávkach opačný efekt. Farmaceutické firmy tu majú žne. Detské vakcíny, čo v ČR nie sú povinné, tu povinné sú, plus preočkováva sa viac. Zvláštne, že sa deti neočkujú všade rovnako. V čom sú tie Austrálske deti inakšie než tie Európske? Rovnako sa tu teraz pretlačuje aj chrípková vakcína. V práci sa ňou dal naočkovať skoro celý kancel a za dva týždne… hádajte čo… nemal tam kto pracovať, lebo ležali doma s chrípkou. Ja to už radšej nekomentujem. Táto krajina je vážne iná. Ľudia sú tu až príliš poslušní a poctiví 😄 Niekedy je to vážne na škodu.

Dohodli sme sa, že do štyroch rokov sa rozhodneme, kde budeme chcieť, aby drobec chodil do školy. Všetko má svoje pre a proti. Len treba nájsť ten správny balanc. Tu sa stále, ani po šiestich rokoch, necítim začlenená, ani zakorenená. Možno sa to zmení… a možno nie. Čas ukáže.