Prvý vstup do Austrálie

Ozývame sa z druhej polovice zemeguľe!

Po dlhej dobe nie som za počítačom pre to, aby som poslala nejaký životopis, ale konečne napíšem niečo o prvých pocitoch a dojmoch z príchodu do Austrálie.

Cestou sme si užili dovolenku v Dubaji a v Singapure, o ktorej som napísala v ďalších článkoch. Teraz hurá do Austrálie!

Po prílete sme museli všetko čo sme mali v kufroch zdeklarovať. Je zakázaný dovoz napr. jedla, hliny (na topánkach), rastliny alebo ich časti… Ja som mala pobalenú rastlinnú farbu na vlasy, tak sme tam radšej odškrtli “Yes”. Nechcela som mať na krku fatálne následky.

Predstavovali sme si ten najhorší scenár – že budeme musieť celý kufor vybaliť a celé to tam s colníkmi prebrať. Fronta bola obrovská. Každý si touto kontrolou musel prejsť. Na naše prekvapenie to ale ubehlo celkom rýchlo. Keď na nás došiel rad, boli sme odklonení na červený koberec s ďalšími tromi cestovateľmi s vozíkmi. Žiadne otváranie kufrov sa ale nekonalo. Presondovali nás roztomilým labradorom, ktorý očuchával naše kufre. To bolo celé. Po červenom koberci nasledoval výstup z letiska – už sme v Austrálií!

Po tropickom Singapure sme dostali teplotný šok. V Austrálií totiž začínal podzim a teplota v Melbourne bola okolo 15°C. Vytiahli sme si z kufrov svetre a začali hľadať odvoz na miesto, kde sme si vybavili ubytovanie – Carnegie. Dostali sme presné informácie ako to všetko nájsť. Bolo to zaujímavé. Zrazu sme v neznáme, kde je všetko naopak.

Pláž v Dubaji. Na leto si teraz budeme musieť chvíľu počkať…

Vyhľadali sme “SkyBus” transfer a odviezli sa do centra. Oni jazdia fakt naľavo. Netuším ako si na to zvyknem. Nezvládam to ani ako chodec. Zistiť z ktorej strany zastávky odchádza tramvaj smerom, ktorým by sme chceli, bolo často mätúce.

V meste sme ešte aktivovali bankový účet, ktorý sme si založili ešte v ČR, splašili nejaký taxík (taxikár mal čo robiť, aby naložil naše ťažké kufre do auta) a vyrazili sme sa ubytovať. Prvé čo sme spravili, bol pád do postele.

A spali sme dlho…

Jetlag našťastie nebol až tak hrozný, len sme vkuse spali. Žiadne zdravotné problémy, ako zvracanie či bolesti hlavy, čo niekto zvykne mať, sme našťastie nemali. Len sme ľutovali, že sme už v kufroch nemali miesto na kořalku. To je proste liek na všetko. Nabudúce si ju musíme pobaliť so sebou.