Design a site like this with WordPress.com
Get started

Bribie Island Off-Road trip

Jedno slnečné ráno nás vzal Karel s Martinou na výlet na Bribie Island a nebol len tak hocijaký, bol to Off-Road výlet – terénnym autom po nekonečnej pláži s kúpaním v Korálovom mori v Tichom oceáne.

Môžete ju vidieť na satelitnom snímku: svetlá čiara vpravo, čo lemuje Bribie Island je 30-kilometrová pláž a napravo more/oceán. Ďalej nad Sunshine Coast-om je najväčší piesočnatý ostrov na Zemi – Fraser Island.

Ráno sme vstali so Slnkom v 5:30, posnídali (have a brekky) a vyrazili za dobrodružstvom.

Aby ste mohli ísť na Off-Road, pre auto potrebujete mať povolenie pre vjazd. Dorazili sme na parkovisko, vypustili gumy, presadli z nášho auta do tereňáku a vydali sa piesočnými dunami smerom k pláži. Keď sme dorazili na pláž, zistili sme, že je vysoký príliv. Voda siahala až do miest, kadiaľ vedie Off-Road cesta. Chvíľu sme zvažovali či to prejdeme, alebo počkáme než voda klesne pretože príliv bol práve vo vrchole (majú tu na to dobrú aplikáciu). Zastavili sme v časti, kde stálo pár áut, čo sa báli pokračovať a čakali na ústup vody. Karel, skúsený Off-Roader usúdil, že to prejdeme. Upustili sme teda gumy až na 12 PSI (0.8 Bar) a šli do toho. Bolo to ako v akčnom filme, už chýbala len bondovská znelka.

Miestami bola cesta tak úzka, že sme išli v podstate morom. Občas sme museli zastaviť a počkať kým sa vlna odplaví. Keď sme zastavili prvý krát, mysleli sme, že sa už nepohneme. Mokrý piesok bol tak mäkký, že keď sme ho skúmali či to prejdeme či nie, tak sme sa do neho po pár sekundách zaborili až po kotníky… ale ich Cruiser je neuveriteľný tank a v kombinácií s vypustenými terénnymi pneumatikami sa rozjel ako nič a zrýchľoval tak, že nás tlačilo do sedačiek. Miestami mali duny sklon až 30°a to nás vtedy hádzalo zo strany na stranu. Húsenková dráha hadr. Bola to strašná sranda a veľmi sme si to užili.

V 8h sme dorazili na miesto. Napravo od Korálového mora môžete vidieť Mermaid Lagoon, kde bola teplá voda ako vo vani. Neskôr tam dorazili rodiny s deťmi. Mali to ako prírodné kúpalisko. Voda v lagúne siahala po stehná.

Severný pohľad na pláž
Južný pohľad na pláž

Ako prví na miesto dorazili rybári. Po pár hodinách, keď voda ustúpila a piesok stvrdol, sa miesto začalo zapĺňať. Hlavne okolo lagúny. My sme stáli trochu stranou, aby sme mali kľud. Rozložili sme prístrešok zabudovaný v strešnom nosiči, ktorý je základnou výbavou snáď každého Off-Roadu, rozkladacie židle, namontovali nádržku s vodou na Bull Bar (nárazník) a otvorili fľašku za dobre odvedenú prácu. Napatlali sme na seba opalovací krém, obliekli Rash vesty (austrálsky Rashies) a vydali sa do mora. Zrána bolo trochu sviežejšie, ale okolo obeda (a po pár skleničkách) už bolo príjemné a dokonca ani ja som nemala problém do neho vkročiť (a to je už čo povedať). Teplota ovzdušia sa počas dňa vyšplhala až na 30°C a more malo 25°C.

Tu je ukážka, ako vypadá taká Rash vest. Nosíme ju radšej, než by sme sa mali patlať krémom SPF 50+.
Kompletná výbava – takto sa musíme chrániť proti Slnku. Dajú sa kúpiť ešte aj surferské legíni, ale tie nosí málokto.
Krásne vyfukovalo, tak sme si pustili draka padák.
… a keď už Slnko nebolo tak silné (okolo 4pm), odložila som Rash vest a chytala bronz.

Z pláže sme sa pobrali až okolo 18h. Prišli sme na parkovisko, nasadli naspäť do nášho Cruze a vyrazili na benzínku dofúkať gumy, a potom na večeru do neďalekej reštaurácie.

Špeciálne terénne gumy majú vzorku dezénu aj po stranách – keď sa vyfúknu, aby mali čo najväčšiu plochu na záber v piesku.
Tu sme boli na večeri. Jirko si dal hamburger a ja čerstvé kalamárové krúžky. Chutilo to výborne. Po 19h bol prikázaný dress code a kto ho nespĺňal, toho v 19:30 mohli z reštaurácie vykázať.

Keď sme sa vrátili z výletu domov, Jirko nechtiac prešiel autom po hadovi, ktorý bol natiahnutý cez celú príjazdovú cestu (ktorá mala asi tak 3 metre).

Zistili sme, že tento chudák bol neškodný – Carpet snake (Krajta kobercová), ktorá patrí medzi škrtiče.

Po prejdení sa odplazil do křoví. Chudák. Ktovie, či to prežil. Ešte teraz mi je z toho smutno.

Ďalší večer sme mali opekačku. Bolo to príjemné, len tak pozorovať ako horí oheň.

… a spoznali sme ďalší pekný kúsok.

V podstate platí pravidlo, že čím väčší pavúk to je, tým je menej nebezpečný. Najjedovatejšie bývajú zrovna tie najmenšie.

Rozdiel v bývaní v meste a mimo mesto je dosť cítiť. Myslím, že pre nás je ideálne niečo medzi. Nie úplné centrum, ale ani nie na samote u (pra)lesa.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s

Create a website or blog at WordPress.com

Up ↑

%d bloggers like this: