Múzeá v Brisbane

Dnešný článok konečne nebude o plážach, ani o teple, ktoré tu máme. Tentokrát sme totiž cestovali za vzdelaním a umením.

Pomaly sme si už na nové miesto – Brisbane – zvykli. Je to úplne iné, než by sme sa sem vydali len na dovolenku. Keď sa rozhodnete niekde žiť, tak to máte so všetkým, čo k tomu patrí… kdežto na dovolenke ani za týždeň nenasajete poriadne tú atmosféru, nevžijete sa do role miestneho, a v podstate nemáte ani potrebu skúmať, ako tu veci fungujú (úrady, jednanie s ľuďmi a pod.). Pár dní vám stačí na zidealizovanie miesta, aké je nádherné a ako by ste tam chceli žiť, ale po mesiaci objavíte aj negatívne stránky, a utvoríte si ucelený obraz toho, aké to tam vlastne je. Je to super, že tu “nedovolenkujeme”.

Momentálne už bývame znovu osamote, a užívame si to. Máme BBQ (gril) s vonkajším posedením, kde trávime večery, pozorujeme vačice, gekony a pálime vonné tyčinky, aby nás nezožrali komáre.

Navštívili sme budovu Queensland Art Gallery a hneď ma nadchol foyer. Bol to krásny architektonický kúsok. Zo stropu prenikalo v pruhoch denné svetlo, ktoré pôsobilo skôr ako umelé osvetlenie, a z balkónu prevísal Potosovec zlatý. Dominantou priestoru bola fontánka plná strieborých guličiek a jej stredom viedla lávka, ktorou ste sa mohli prejsť.

Akurát sa tam konala výstava Picassa a austrálskeho umenia. Bolo to vzrúšo, vidieť Picassove kresby naživo. Ešte niekdy som nemala takú možnosť. Nespomínam si, či niečo bolo v Paríži v Louvre, tam bol určite Van Gogh, ale či tam bol aj Picasso…? Každopádne, bolo to zaujímavé. Tie jeho kresby pôsobili zaujímavo, miestami “neohrabane”. Jeho rukopis je proste unikát.

Navštívili sme aj Queensland Museum. Vstupné je všade zadarmo, presne tak, ako to bolo v Londýne. Výnimočne sa platí za nejakú špeciálnu exhibition. Keď sme boli v múzeu, špeciálna výstava bola o Gladiátoroch a talianskom Coloseu. Pre austrálčanov je to možno “wau”, ale pre nás je to “len” Taliansko. Európu sme si pobehali, zatiaľ čo každý rodený austrálčan o výlete do Európy sníva, alebo sa mu ju už podarilo navštíviť – Paríž, Rím, Praha, Amsterdam… to sú ich najobľúbenejšie mestá. Paríž je proste klasika a Amsterdam je super. Tam máte o zážitky postarané… akurát v Taliansku a Španielsku mi vadila tá ich siesta. V strede dňa máte zrazu všetko zatvorené.

Aj toto tu lieta:

Toto tu behá po ceste. Hore-dole, dole-hore… ako sa im chce:

Toto tu behá po stromoch a po elektrickom vedení:

Ak si spomínate na film Postřižiny, tam zrovna v jednej scénke bola táto vec:

V ďalšej časti múzea bola výstava fotiek Slnečnej sústavy; Slnka, planét, ich mesiacov a zopár asteroidov. Fotky boli tak dobre vytisknuté, že vypadali ako keby to bolo naživo. Atmosféru dotvárala chill out hudba.

Po vyobzeraní všetkých pater v muzeu sme sa vydali do ďalších budov. V jednej boli baletné vystúpenia – v programe boli klasiky ako vianočný Luskáčik (to máme radi, ale tu stojí vstupenka $85-$120, tak to tento rok vynecháme) a druhé bolo o morskej panne. To by a zaujímalo ako prima balerína odtancuje morskú pannu. Či jej nechajú obe nohy, alebo má na to kostým s jedným chvostom. To by asi nemohol byť klasický balet na špičkách. Možno by jej vytvorili nejakú mono-špičku na ktorej by hopsala.

Ďalšia budova bola GOMA (Gallery of Modern Art). Bolo to fakt “modern”. Asi tak 90% výstavy sme nechápali. Škoda, že sa sem nedá dať video. Hneď by som sem jedno pridala. Volalo sa “Flower obssesion – gerbera”. V skratke: video s celkom crazy pani, ktorá sa zdobila gerberami, tvárila sa ako psycho a nakoniec si dala jednu do pusy. Tá pani tam mala celú výstavu. Volala sa Yayoi Kusama (88) a bola z Japonska. Áno, v zátvorke je jej vek.

Multimediálna výstava ďalších umelcov:

Niečo bolo zaujímavé, z niečoho išiel až strach a niečo stále nechápeme a asi nepochopíme ani budúci rok.

Počasie tu máme stále pekné, decembrovo-jaunárové horúčavy ešte neprišli. Je tu zatiaľ vždy okolo 26-30°C a občas spŕchne letný dážď. V Melbourne sú záplavy, tak sme si vraveli, že je dobre, že sme zmenili pôsobisko. Normálne totiž bývajú záplavy v Queenslande, keď prídu monzúnové dažde. Sú tu na to pripravení, ale v Melbourne to asi ani nečakali.

Pre zaujímavosť: Išli sme sa vyvaliť do parku na deku a dostali sme chuť na nanuk. Zistili sme, že nanuky tu v obchode vôbec nekúpite po jednom, ale minimálne po štyroch. Tak vždy, keď máme na nejaký chuť, musíme si dať dva. Snáď nebudeme čoskoro ako dve bomby. Queensland je totiž štát s najvyšším počtom obéznych ľudí v Austrálií. Myslím, že by mohli súperiť s Amerikou.