Rok 2017 by som označila ako celkom zvláštny rok. Je totiž úplne iný než boli predchádzajúce roky.
Určite je to aj tým, že sme sa presunuli na južnú polovicu Zeme, ale ako sledujem čo sa deje okolo, asi všade to bolo inak. V ČR a SR konečne po dlhej dobe poriadne napadol sneh už v decembri – hurá!
Keď sme boli v Melbourne, tak nám vraveli, že tak tuhá a dlhá zima posledné roky vôbec nebola, keď sme prišli do Brisbane, tak nikdy toľko nepršalo (čo napršalo v októbri) a podobne.
Náš život je zrazu úplne iný, zažívame nové veci, s ktorými by sme sa v ČR nestretli. Prechádzame poriadnou školou života, na všetko tu sme v podstate sami. Získavame nový rozhľad. Situácie nám naznačujú, že keď sa rozhodujeme pocitom, je to lepšie než keď sa pre niečo rozhodneme logicky – hlavou (a keď necháte za seba rozhodovať niekoho iného, to je asi najhoršia varianta). V poslednej dobe všetko, čo malo logicky vyjsť, nevyšlo, ale keď sme to neriešili, alebo sme z toho mali dobrý pocit a išli za tým, tak to vyšlo.
Ďalšou vecou, ktorá pre nás bola neobvyklá, boli Vianoce v lete. Vôbec sme nevnímali, že by mali byť – veď je teplo. Vo vzduchu nebolo cítiť ihličie, ani trdelník. Vtáci spievali v plnom prúde, všetko tu žilo a mne sa na sporáku varili tygrie krevety a akési klepetá, piekli medovníčky, manžel pripravoval bramborový šalát… Teplota dosahovala 33°C.
Fakt sú Vianoce?
Nemám rada zimu, keď mi zachádza až za nechty a klepem kosu, no keď je bohaté snehu na lyžovanie, to mi nevadí.
Ale Vianoce bez snehu a ešte k tomu v teple? To tiež asi nebude úplne ono.
Trochu som zmenila názor, keď sme na 1.sviatok vianočný vybehli na pláž do Gold Coast-u a vzali si so sebou vianočné cukroví. To bola pohoda. Skočili sme si do oceánu, vyvalili sa na deku, pozorovali vlny a ládovali sa vanilkovými rohlíčkami.
Večer sme skúsili zapnúť TV, či dávajú Tři oříšky pro Popelku. Nedávali.
Namiesto toho na jednom kanále išla omša. Prenos bol zo Sydney. Neverili sme vlastným očiam. Akože COŽE?! Bolo to tak… ako to popísať… tak strašne zvláštne. Ako televízna šou na Nove. Konala sa v akejsi obrovskej hale (štadióne), O2 aréna v Praze HADR. Ženská “senior pastor” tam vykladala nejaké názory na Bibliu, ľudia tam písali online príspevky z FB a ona to tam čítala. Pokaždé, keď povedala Jesus Christ tak zařvala “Haleluja”, keď vzala do ruky Bibliu, povedala “Amen”. Mysleli sme si, že horšie to nemôže byť až kým sme neprepli na kanál, kde dávali omšu z USA. Tam to posunuli ešte o level vyššie. Akurát išiel koncert (omša), kde žena spievala (o Ježišovi a podobne), a všetci tam trsali. Tu to vedú ako nejaký funclub. Pastori majú normálne v TV na seba reklamy.
U nás sú tie omše klasické. Toto tu na nás pôsobí dosť divne, občas až fanaticky. Nech si každý verí v čo chce, ale toto podľa mňa už zachádza do extrému.
V Austrálií sa normálne oslavujú Vianoce, že príde “Father Christmas” a donesie dárečky, lenže vplyv Ameriky je značný aj tu a poväčšine už prevažuje Santa a omše sa vedú v americkom štýle, ako nejaká zábava. Nechápem odkiaľ sa vzal americký Santa keď zrovna Američania sú ortodoxní kresťania a na Vianoce oslavujú predsa narodenie Džízsa.
Ďalšie dni sme už len odpočívali, dojedali čo sa navarilo a napieklo. Kočky nám robili spoločnosť.
Zahrali sme si aj šípky a drtili sme ich tak moc, až ma z toho bolela ruka.
Dúfame, že aj vy ste si Vianoce užili v pohode.
Majte sa krásne.
Austrálsky blog 
Leave a Reply