Korona vírus v Austrálii

Veľmi sa mi nechcelo púšťať do tohto článku, ale možno to bude niekoho z vás zaujímať, aké to tu máme my.

Dlho sme nepociťovali, že by sa niečo dialo. V Queenslande sa číslo nakazených držalo dlho na 20. Teraz to poskočilo na 61.

Zrovna cez víkend sme boli v Brisbane CBD, a centrum bolo celkom vyľudnené. Ľudia nenosia rúšky, mnohí si ani neuvedomujú, že keď kýchajú, dať dlaň pred ústa je nepostačujúce. Snažíme sa vyhýbať davu. Aj tak nám to nebolo príjemné, aj keď tu žiadna Korona nebola, takže fungujeme v podstate stále rovnako.

Čo ma teda dosť prekvapilo bolo, že ľudia začali vo veľkom skupovať toaletný papier. Regály s trvanlivými potravinami boli plné, ale toaletný papier nebol. To ako, keby naozaj došiel, nikto by nebol schopný vymyslieť si nejakú náhradu? Asi nie. Napr. v Nepále žijú celý život úplne v pohode bez toaletného papieru (majú ho len pre turistov), no podľa miestnych sa asi zrúti svet, keď nebude. Neviem v ktorých médiách ľuďom zahlásili, že ho treba vykupovať, ale pustili sa do toho teda zodpovedne. Paradoxom je, že vypredané boli zo začiatku vždy len dve značky (asi pre ich populatiru) – Kleenex a Quilton. Zbytok (recyklovaný, nebielený, a papier z bambusového vlákna) zostával nedotknutý. Takže týmito značkami si miestni radi utierajú zadky. Super, to som sa fakt potrebovala dozvedieť. Teraz majú zásoby toaletného papiera tak na pol roka, ak nie viac, takže aspoň pol roka nikto nebude kupovať toaletný papier.

Nechápem tú logiku. Nevadí. Buďme radi, že to máme inakšie než domáci, a naše obľúbené veci ešte stále nie sú vypredané.

Dnes som zbehla do obchodu pre zubnú pastu a soľ. Nevládla tam žiadna panika, ľudia boli stále usmievaví. Všimla som si, že regále, ktoré boli ešte minulý týždeň plné, začali zívať prázdnotou. Vykúpené sú instantné nudle (ten hnus plný umelých ochucovadiel bol populárny aj vtedy, keď nehrozila Korona), cestoviny, ryža… a plechovky s fazuľami v omáčke na “english breakfast”. Zrovna minulý týždeň som mala väčší nákup, lebo mali špagety Barilla za super cenu, a rovnako tak aj paradajkové omáčky. Dnes si tam už nič také nekúpite. Regál je prázdny. Najprv boli vypredané najlacnejšie cestoviny, neskôr začali byť nedostupné aj tieto pravé talianske, čo máme radi. Čo mi neide do hlavy je, že keď to majú byť zásoby na dlhšiu dobu, tak si predsa kúpim niečo kvalitné, lebo to budem musieť jesť dlhšie, nie? Tu vyzerá, že je to naopak. Nakupujú najlacnejšie veci, lebo ich potom (keď zistia, že ich už nepotrebujú) asi vyhodia.

Ďalším šokom pre mňa boli prázdne chladiaky s mäsom. Vyzerá, že skúpili všetko mäso, ktoré si asi dali zamraziť. No neviem, ako to vnímate vy, ale mne je blbé niečo zhrabnúť keď vidím, že je tam toho málo. Keď to chcem kúpiť, niečo si zoberiem, ale nechám ešte pre ostatných. Robila som to tak vždy, aj keď tu nebola Korona. Je mi smutno, keď vidím, ako ľudia dokážu byť egoisti. Že zrovna takí sa znažia prežiť… tak to je “super”. To sú fakt skvelé vyhliadky do budúcna pre ľudstvo.

Supermarkety už zasiahli, a obmedzili počet balení na nákup. Bolo to treba, lebo ľudia zo dňa na deň (cez víkend) začali extrémne hrabať. Možno sa to trochu zmierni, a možno sa nájdu takí, čo otočia obchod na viac krát. Ľudstvo ma nikdy neprestane fascinovať. Dúfam, že tie hromady potravín im fakt k niečomu budú. Netvrdím, že mať zásoby je zlé, ale toto už ide do extrému. Pamätám si, koľko toho ľudia nakupovali ešte pred vypuknutím Korony… brutálne preplnené košíky, obsahom samé “junk food” ako polotovary, hranolky, nanuky, chipsy, krekry, Coca-cola “NO SUGAR” s aspartamom (áno, tu je aspartam povolený, dovážaju ho dokonca z ČR)! Potom sa nečudujem, že je tu snáď každý druhý človek obézny.

Pred dvoma týždňami som sa dozvedela, že priemerná austrálska domácnosť vyhodí do odpadu jednu z piatich tašiek nákupu (jedlo).

Tak k čomu to je, toľko nakupovať, keď časť z toho aj tak letí do koša, lebo to nestihnú zjesť, a pokazí sa to? Toto ma neprestáva udivovať. Keby tie potraviny nechali v obchode, a zbytočne by všetko nehrabali, mohlo by to vyzerať úplne inak. My v domácnosti nevyhadzujeme jedlo vôbec. Dá sa to úplne v pohode odsledovať, len treba mať v chladničke poriadok, a nie tam mať narvaných kopec vecí. Potom ani nevidíte dátum spotreby na obaloch, a netušíte, čo všetko tam vlastne máte.

Mám pocit, že toto je veľká lekcia pre ľudstvo. Nie je to len o víruse, je to o celkovom prístupe. Niekto to časom pochopí, a niekto možno nikdy.

Na záver prikladám niečo na pobavenie. Jedna austrálska rodina si vraj nechtiac objednala 48 krabíc toaletného papieru namiesto 48 ruličiek. Bolo to ešte pred vypuknutím toaleťákovej krízy. Tento omyl berú s humorom, a z krabíc si vyrobili rôzne vtipné veci ako toaletný trón. Teraz ten toaletný papier rozpredávajú, a prispievajú tým na charitu. Článok môžete nájsť TU (je v angličtine).