Dobrodružstvá počas tejto neobvyklej zimy

Už sme za polovicou roku 2020… no že by sa konečne niečo zlepšilo po tom, čo sa vírus objavil, sa mi nezdá (vo Viktórii sa to teraz dosť zhoršilo). Ešte stále platia niektoré obmedzenia. Človek nemôže existovať ako “pred tým”. Ako by miestni povedali, tento rok proste “SUCKS”. Vymažme ho z kalendára a úplne naň zabudnime.

Všetko je tu teraz inak. Lety mimo Austráliu sú obmedzené, a tým pádom nie je spoľah ani na poštu. Už sa nevyužíva tzv. Air mail, ale všetko sa posiela loďou. Namiesto jedného mesiaca teraz balíky a listy zo zámoria cestujú 3-4 mesiace, a či prídu je hlavne o šťastí. Kopec ľudí prišlo o prácu, firmy nenaberajú, skôr vyhadzujú a krachujú. Nábory sú pozastavené už 4 mesiace. Nikto sa tu s vami nes*re (vírus nevírus). Vládne tu dosť silný kapitalizmus – úplný opak toho, na čo sme boli v Česku zvyknutí, tzv. “sociálne istoty”. Za celým týmto dobrodružstvom, čo môžete na stránkach vidieť, je kopec driny, úspechov aj pádov. Sme tu na to všetko dvaja, no za túto skúsenosť sme veľmi vďační. Neľutujeme, že sme sa rozhodli odísť z ČR a skúsiť niečo nové… aj keď to nie je jednoduché. Každý deň ďakujem, že mám tak skvelého manžela. Bez neho by som to asi nezvládla.

Čas uteká ako voda. Presne pred rokom sme sa plavili za veľrybami, lenže tento rok je to kôli vírusu také… kadejaké. Človek nemôže ísť úplne hocikam, na hraniciach je stále kontrola a pri prekročení sa vypĺňajú akési dokumenty. Ako sme stále doma, musíme si vymýšľať aspoň nejaké lokálne výlety, aby sme sa tu z toho nezbláznili. Queensland je našťastie obrovský (1 853 000 km²), tak je toho na výber viac. Akurát tu teraz stále vládne zima (rozumej 22°C). Ešte, že sme sa rozhodli presťahovať z Viktórie. Teraz by sme tam museli byť povinne v karanténe… a ešte by sme tam aj mrzli.

Tohtoročná zima mi absolútne nevadí. Je veľmi príjemná. Večer býva okolo 13°C, deň je v rozmedzí 20 až 25°C. Jirko chcel na narodeniny vyraziť na viac-dňový výlet, ale hotely v žiadnom prípade nepripadali v úvahu. Rozhodli sme sa pre stan. Nejakú výbavu sme už mali z Nepálu, takže pohoda.

Aby bolo dobrodružstvo väčšie, rozhodli sme sa ísť na sever, na Fraser Coast… na motorkách. Všetko sme si na ne pobalili. Jirkovi som upiekla dort, ráno sfúkol sviečky, a vyrazili sme na cestu za zážitkami.

Po výdatnom dni plnom jazdenia sme to zapichli na ranči Susan River Homestead. Privítal nás strašne zlatý pánko (majiteľ). Bol tak ochotný, že by sa pre nás aj rozkrájal. Všetko nám vysvetlil a ponúkol nám drevo na oheň a klobásky.

Všetko bolo perfektné, až na pozíciu stanovania. Ranč bol totiž neďaleko cesty. Keď sme zaspávali, vietor fúkal presne od cesty smerom k nám takže to tam celkom otravne svišťalo až do noci. Nič príjemné, keď sme zvyknutí doma zaspávať v tichu. Zima nám našťastie nebola. Páperové spacáky The North Face Fake z Nepálu to istili.

Prebrali sme sa do celkom chladného rána, ale za hodinku už slniečko pekne hrialo. Vydali sme sa na raňajky do Maryborough, mestečka plného Mary Poppins (pochádza z tadiaľ jej autorka).

Nájsť kaviareň, v ktorej by sme sa cez víkend naraňajkovali bolo trochu náročné. Chceli sme podporiť miestny business, no nebolo kde. Po polhodine túlania sa mestom nám jeden lokálny pán poradil kam ísť (čo jediné je otvorené).

Odporúčaná kaviareň bola síce otvorená, ale nerobili tam raňajky! Myseli sme, že už pomaly umrieme od hladu. Našťastie hneď vedľa bola otvorená ďalšia kaviareň a tam raňajky podávali. Hurá! A boli dokonca aj výborné. Keď sme odchádzali, všimla som si, že na druhej strane cesty predávali čerstvé ananásy. Priamo od framára. Škoda, že nemám na motorke viac kufrov. Hneď by som nám ich zopár kúpila.

Bol to náš zatiaľ najväčší výlet na motorkách. Najazdili sme asi 700 km. GoPro kameru sme žiaľ nebrali. Nechcela som mať počas výletu starosti s natáčaním, ešte to nemáme moc vychytané.

Ďalšie dni sme sa už len poflakovali. Keď sme prišli domov, tak sme si slávnostne dali vaňu, a s otvorenou náručou uvítali našu mangovníkovú posteľ. Všade dobre, v našom dome najlepšie 🙂

Teraz som si navymýšľala nové šicie projekty, nech mám čo robiť, ale občas nie som schopná ničoho. Aspoň, že sa dokopem raz za čas na Bikram jógu. Teraz trochu vypomáham v miestnom štúdiu a mám za to lekcie zadarmo. Celkom fajn výmenný obchod.

Tento mesiac by sme radi vyrobili nový úľ pre naše subtropické včeličky, pretože ich kolónia sa nám za rok už celkom pekne rozrástla. Na začiatku jari by sme im už mohli pridať ďalší úľ a rozmnožiť ich. Už sme aj prvý krát ochutnali ich med! Je dosť výrazný a aromatický (asi z tých všetkých kvetov a eukalyptov v okolí).

Prípady v AU povyskočili kôli vypuknutiu pandémie vo Viktórií. Nejaký jeden človek to tam dovliekol zo zámoria, no nepostupovalo sa tak, ako sa po vstupe do Austrálie malo, a rozniesol to. Takisto to vypuklo aj v nejakých častiach pri Sydney.

My sme zatiaľ v bezpečí, užívame slniečka, akurát sa stala jedna vec a uvidíme, ako sa to vyvinie. Nejaké… ani neviem ako ich nazvať, nechcem nadávať ani odsudzovať… proste tieto nezodpovedné osoby boli na párty v nainfikovanej Viktórii a pri vstupe do Queenslandu to zamlčali. Neskôr sa zistilo, že sem prišli s COVID-om a počas 9 dní (kým nemali symptómy) stihli pobehať južnú časť pod Brisbane – od Loganu po Ipswich – kde to pravdepodobne rozniesli. Teraz sa len čaká, čo z toho bude, pretože kopec vecí zamlčali a ľudia v Queenslande ich teraz za to nenávidia. Ako môžete na odkaze vidieť, celá vec sa celkom brutálne zmedializovala, dokonca zverejnili aj ich mená. Zatvárajú domovy dôchodcov a všetci sú znovu v panike. Toto šialenstvo asi nikdy neskončí.