Nuda v karanténe

Myslela som si, že napíšem už skôr, ale stále sa mi nechcelo. Aj tak teraz v podstate nemáme nič nové, a snažíme byť doma, ale keď sa to tak vezme, tak sa tu vkuse niečo deje. Každý deň sa snažím cvičiť jógu, vybehnem na záhradu (stále tu máme teploty v rozmedzí 25-32°C), alebo obujem špičky a zabaletím si.

Klamala by som keby som tvrdila, že nám to tu neide na mozog, ale ešte to zvládame. Našťastie sme s Jirkom zvyknutí tráviť veľa času spoločne, a karanténa nám náš vzťah nijako nekazí. Dom máme 6+kk (plus záhrada), tak sa je kam zašiť. Ja najviac času trávim asi v kuchyni, Jirko v pracovňo/štúdiu. S tou kuchyňou musím ale opatrne, aby sme za chvíľu neboli ako dve gule.

Každý sa snaží robiť rôzne opatrenia, aby sme boli doma. Neraz nedávno mi môj mobilný operátor nadelil najprv 10 GB internetu v mobile a teraz dokonca 100 GB spolu so súťažou, že čím viac budete pozerať rôzne streamy a mínať data, tým vačšiu máte možnosť vyhrať rôzne Apple produkty ako iPhone, Apple TV či iPad PRO.

V Brisbane zrušili platby za parkovanie pre tých, čo musia dochádzať do práce, banky znižujú úrokové sadzby za hypotéky. Keďže hypotéky sú tu aj s variabilným úrokom (nemusíte sa na niekoľko rokov fixovať), nám táto zmena ušetrila až $100 mesačne, čo je super! Sociálka (tzv. Centrelink) poskytuje balíčky pre ľudí, ktorí kôli vírusu prišli o prácu a sú v núdzi, podnikateľom sa odpustili platby za nájomné a podobne. Snáď to nejako zvládneme.

Rúšky sa tu v Austrálii stále nenosia (a asi ani nosiť nebudú), len musíme dodržiavať odstup od každého (aspoň 1,5 m).

Na tomto odkaze nájdete článok o prepadu pracovných ponúk z dôvodu výskytu COVID-19. Najhoršie je na tom šport a rekreácia, a najlepšie z toho zatiaľ vyšiel mining (ťažiarenske spoločnosti).

Toto obdobie teraz využívam aj ku vzdelávaniu a čítaniu rôznych knižiek. Podarilo sa mi spraviť si aj jeden online certifikát, ktorý sa mi (snáď) bude hodiť, a na ďalšom pracujem. Štúdium s prípravou je väčšinou tak na dva týždne, až mesiac. Teraz nám v Austrálii dokonca schválili dotáciu na vysokoškolské vzdelávanie. Ľudia čo sú v Austrálii “citizens”, “permanent residents” alebo domáci z Nového Zélandu si môžu spraviť 6-mesačný kurz na vybraných vysokých školách zadarmo. Snažia sa zlepšovať kvalifikáciu ľudí, aby si po pandémii mohli ľahšie nájsť prácu.

Celú domácnosť sa snažím udržovať v čistote. Na nákupy chodíme len keď naozaj musíme, a nakupujeme na viac dní (čo sme neboli zvyknutí, ale čo sa dá robiť). Neuveríte, toaletný papier je konečne dostupný. Neviem, či sa to s tými nákupmi už konečne skľudnilo (lebo tam nechodíme často, a keď už, tak len vtedy, keď je tam najmenej ľudí) ale dúfam, že áno. Média sa snažíme nesledovať, len to, čo k nám tak nejak zablúdi… a musím uznať, že sa od tej doby cítim lepšie a kľudnejšie.

Ja len dúfam, že toto celé čoskoro pominie, a budeme môcť normálne fungovať. Majte sa pekne a… STAY HOME, STAY SAFE.

Na záver jedna anekdota: Mnich potkal během velké epidemie moru smrt. Naplněn účastenstvím ke svým blížnim se jí zeptal: „Kolik lidí tentokrát zabiješ?“ Smrt odpověděla: „Tentokrát pět tisíc.“
Po roce se mnich a smrt potkali znovu a mnich si vyčítavě posteskl: „Ale zemřielo jich padesát tisíc!“ „Správně,“ odvětila smrt, „ale jen pět tisíc jich skonalo na mor, ostatní zemřeli ze strachu před ním …“