Tento článok píšem k nášmu 9. výročiu pobytu v Austrálii. Austrália nie je len jedna krajina, ale mozaika miest a rytmov, ktoré sa menia s každým kilometrom. Sydney, Melbourne či Brisbane sa môžu zdať podobné, no každé má vlastnú povahu aj tempo.
Naša cesta po austrálskych mestách nebola len o turistických atrakciách a ikonických plážach. Bola o hľadaní miesta, kde sa dá žiť, nie len dovolenkovať. O porovnávaní každodennosti – od počasia a kaviarní, cez detské ihriská a parky, až po štvrte, v ktorých sa cítite bezpečne, alebo naopak trochu nesvoji.
Toto nie je sprievodca z katalógu. Je to osobný pohľad na mestá, ktoré nás formovali, prekvapili, nadchli aj sklamali. Možno v ňom nájdete inšpiráciu pre vlastnú cestu. Alebo len pocit, že Austrália sa dá spoznávať nielen očami turistu, ale aj očami niekoho, kto sa v nej pokúsil nájsť domov.
Melbourne (VIC)






Život v Melbourne je nevyspytateľný. A keď hovorím nevyspytateľný, mám na mysli predovšetkým počasie. Štyri ročné obdobia v jednom dni nie sú len turistická fráza, ale reálna skúsenosť, ktorú si človek zažije hneď v prvých týždňoch. Ráno slnko, na obed vietor a dážď, popoludní zasa teplo. A vy sa učíte nosiť so sebou pol šatníka, len aby vás nič neprekvapilo.
Melbourne sme si vybrali ako naše prvé mesto v Austrálii najmä preto, že veľa článkov na internete ho opisovalo ako mesto najpodobnejšie tým európskym a mali sme si v ňom najjednoduchšie nájsť professional prácu. Historická architektúra, kaviarne na každom rohu, kultúrny život, uličky plné umenia. Realita však bola trochu iná. Ja by som si dovolila tvrdiť, že podobnosť s Európou bola skôr ilúzia než skutočnosť. Ani čo sa počasia týka, ani atmosférou.
Miestami mi Melbourne pripadalo až „čínske“. Multikultúrne, hlučné, rýchle, plné kontrastov. V jednom bloku staré viktoriánske domy, o ulicu ďalej moderné mrakodrapy a neonové nápisy. Je to mesto, ktoré sa nedá úplne prirovnať k ničomu inému. Melbourne je proste Melbourne. Kto ho nezažije, ten ho nepochopí.
Mne sa tam osobne veľmi nepáčilo, keď sme tam žili. Možno to bolo tým, že sme tam začínali, všetko bolo nové a náročné, alebo tým, že som si od mesta sľubovala niečo iné. Zaujímavé však je, že teraz, keď tam už nežijeme, sa tam vraciam radšej. Ale len na pár dní. To úplne stačí. Ako návštevník vnímate mesto inak. Viac si vychutnávate kávu, prechádzky po centre, galérie, reštaurácie a malé uličky plné života.
Čo ma však dodnes mrzí, je, že keď sme v Melbourne bývali, nezaujímala som sa o polárnu žiaru Aurora Australis. Tá sa tam dosť často dá vidieť a je to jeden z tých prírodných úkazov, ktoré by som si priala aspoň raz za život zažiť. Možno sa mi to ešte podarí.
Melbourne mi dnes príde ako mesto ideálne na návštevu kaviarní a reštaurácií. Samozrejme, ak máte rozpočet, ktorý to dovolí. Gastronómia je tam silná stránka a výber je obrovský. Na rodinný život mi však osobne neprišlo až také prívetivé. V tomto smere mi viac vyhovovalo Brisbane alebo Sydney, hlavne čo sa týka možností a aktivít pre deti.
Austrália ako celok mi v tomto ohľade trochu „pokulháva“. Väčšina detí ide veľmi skoro do škôlky, často už od prvého roku, a tým pádom sa nekladie taký dôraz na denné aktivity, ktoré by rodičia s deťmi vyhľadávali sami. Detské kútiky, herničky alebo miesta, kam by ste len tak spontánne zašli s malými deťmi, tu nie sú bežné.
Ak približne viete, aké je to v Česku alebo na Slovensku, kde sú detské centrá, ihriská v nákupných centrách a rôzne organizované aktivity na každom kroku, Austrália vám v porovnaní s tým možno nepríde veľmi „kids friendly“.
Melbourne tak pre mňa zostáva mestom kontrastov. Mestom, ktoré má svoje čaro, ale aj svoje tienisté stránky. Mestom, ktoré je zaujímavé objavovať, ale náročné v ňom dlhodobo žiť. A možno práve v tom je jeho sila, že vo vás vždy zanechá dojem, či už si ho zamilujete, alebo sa k nemu vraciate len na krátke, intenzívne návštevy.
Sunshine Coast (QLD)





Druhým miestom, ktoré sme navštívili, bol Sunshine Coast. Cestovali sme do Noosy – do miesta, kde sme sa rozhodli mať svadbu na pláži. Bol to náš príjemný predĺžený víkend, ktorý sa však rýchlo zmenil na niečo oveľa väčšie. Queensland nám učaroval natoľko, že sme sa sem napokon rozhodli presťahovať.
Sunshine Coast má úplne iný vibe než Brisbane. Je uvoľnenejší, pomalší, akoby viac „na vlnách“. Pripomína mi taký väčší Byron Bay. Žije tu veľa takzvaných alternatívnych ľudí: intuitívne matky, jogíni, ľudia, ktorí sa snažia žiť viac v súlade so sebou a s prírodou.
Je to zvláštna zmes. Naoko duchovná, naoko alternatívna. Všade açai bowls na raňajky, joga na pláži pri východe slnka, ženy stretávajúce sa v „circle of support“, rozhovory o cykloch, energiách a harmónii s konšteláciami hviezd. Miestami možno až trochu divoké a uletené, ale zároveň zaujímavé, miestami až prehnané a vtipné na pozorovanie.
Veľa však závisí od toho, do akej komunity ľudí sa dostanete. Sunshine Coast má mnoho tvárí. Pre niekoho je to pokojné miesto na rodinný život pri oceáne, pre iného alternatívny svet plný rituálov, jogy a vnútorného hľadania.
A nesmieme zabudnúť, že sme v Queenslande. Tu je všetko trochu spomalené. Menej stresu, menej zhonu, ale aj pocit, že niektoré veci sú tak trochu „pozadu“. Možno práve v tom je však jeho čaro, že vás naučí spomaliť, dýchať a nechať veci plynúť.
Brisbane (QLD)












Brisbane je „veľkomesto“ Queenslandu. Mrakodrapy, kaviarne, reštaurácie, bary, rušné centrum. Ale nečakajte, že bude niečo otvorené dlhšie než do desiatej večer. Ste predsa v Queenslande, kde každý chce mať svoju pohodu. Nové kasíno sa tento večerný život snaží trochu zachrániť. Ak máte chuť na diskotéku, musíte zavítať do mestskej časti Fortitude Valley.
Ak plánujete vianočný večierok, majte na pamäti, že vám o pol desiatej oznámia, že zatvárajú… a fakt zatvoria. Potom vám nezostáva nič iné, než ísť domov alebo do kasína, ktoré je otvorené nonstop.
Jedným z najkrajších miest v Brisbane je mestská pláž na South Bank s výhľadom na Brisbane River a CBD. Naozaj krásne miesto. Chodili sme tam radi aj s Drobcom. Centrum mesta je plné obchodov a nákupných centier, takže každý si príde na svoje.
Kaviarne sú fajn, len treba vedieť kam ísť. Nie všade vedia, čo je espresso (keď počujete čašníčku hovoriť “expresso“, zdrhajte). Naše obľúbené miesto bolo Joey’s, nad skalným útesom rieky Brisbane (kam chodia liezť lezci), s výhľadom, ktorý sa neopozerá. Brisbane je obklopené aj kopcami. Najobľúbenejší je Mt Gravatt s vyhliadkou.
Čo nás však po čase omrzelo, bolo počasie. Queensland je „The Sunshine State“. Zo začiatku sme si tie slnečné dni užívali, ale časom to na nás začalo byť priveľa. Monotónne. Jediná teplota, ktorá sa dala naozaj zniesť, bola v zime (rozumej okolo dvadsať stupňov cez deň). Na jar, akoby niekto v septembri prepol vypínač, a zrazu sa v tom teple nedalo žiť. Až do apríla.
S malým dieťaťom je to dosť obmedzujúce. Už o desiatej ráno sme museli domov, kým nezačalo byť nepríjemne horúco. Parky v Queenslande nás celkom prekvapili. Veľa z nich bolo len trávnatá plocha alebo ihrisko, málo stromov, málo tieňa. Náš najobľúbenejší bol New Farm Park. Po Brisbane River sa tam dalo dostať katamaránom z CBD – taká tá vodná MHD.
Brisbane malo pre nás ešte jedno veľké plus. Keďže Queensland bol, ako som spomínala, trochu „pozadu“, aj ceny nehnuteľností boli dostupnejšie. Mohli sme si tam dovoliť postaviť náš prvý dom. Dnes už Brisbane doháňa zvyšok Austrálie a bývanie nie je zďaleka také dostupné, ako bolo pred ôsmimi rokmi. Tí, ktorí sa tam presťahovali ešte skôr, by vedeli rozprávať o cenách domov „za babku“.
Neskôr sme sa presťahovali z centra do Moreton Bay regiónu. Na pol cesty do Brisbane a na pol cesty na Sunshine Coast. Diaľnica nablízku, ideálne umiestnenie. Na motorkách sme tam najazdili neuveriteľné množstvo kilometrov.
Horšie to však bolo s hotelovým ubytovaním v okolí. Mnohé miesta pôsobili zanedbane, špinavo, neudržiavane. Vždy sme sa snažili vrátiť a prespať doma, keď sa dalo.
Strašne záleží do akej časti sa presťahujete. Extrémne bezpečná a príjemná časť v Brisbane bola napríklad St Lucia. Naopak Deception Bay v Moreton Bay regióne, známy aj ako D’Bay, mal povesť miesta plného „bogans“ (kultúrny pojem, niekto ako u nás vidlák) a občas to tam vedelo byť poriadne divoké keď sa tam občas strieľalo. Podobne sa spomínali aj Ipswich, Loganholme a na severe niektoré časti Caboolture. Dalo sa to krásne skúmať v mape s kriminalitou. Mohli ste tak vidieť, kde sa najviac kradne, alebo kde sa obchoduje s drogami… a že najčastejšie sa toto deje o polnoci, potom už idú všetci spať.

Za Brisbane to už bol taký „divokejší západ“. Stačilo vytiahnuť päty trochu ďalej od mesta a zrazu ste mali pocit, že ste niekde úplne inde. Už to bolo menej uhladené, viac surové, viac zapadákov. Aj to však patrilo k obrazu Queenslandu, ktorý sme postupne spoznávali.
Hobart a okolie (TAS)












Na prelome rokov 2019 a 2020 sme navštívili Tazmániu. Zo všetkých miest v Austrálii mi práve Hobart pripomínal najviac domov v tom najlepšom zmysle slova. Rástli tam „naše“ stromy a kvety, nielen eukalypty. Krajina pôsobila známejšie, domáckejšie.
Keď sme tam boli, mali orechy ešte zelené plody. Natrhala som si pár na domácu orechovku. Naložili sme ich do slivovice dostupnej z likérky. Bola vynikajúca a dodnes si na ňu spomeniem vždy, keď sa povie Tazmánia.
Mesto aj okolie sú krásne. V zime tam dokonca býva sneh, čo je v austrálskom kontexte skoro rarita. Horšie je to však s kúrením, ale to je problém celej Austrálie. Centrálne kúrenie tu takmer neexistuje. V zime kúrite klimatizáciou a v lete ňou zase chladíte.
Je zvláštne, koľko dní v roku tú klímu vlastne používate. Domy majú často len jednosklé okná, netesnia a tepelný komfort je minimálny. Niekedy máte pocit, že bývate v stane. V Melbourne bola v zime strašná kosa, v Tazmánii sme boli v lete, takže neviem aké by to bolo, ale jeden deň sme tam zažili štyridsiatky. Úplný extrém.
Okolie Hobartu má podľa mňa všetko. Mali tam dokonca aj lyžiarsky areál (taký menší, skôr plochý kopec), obrovský národný park, Mt Wellington s vyhliadkou hneď vedľa mesta a prekvapivo dosť viníc. Tá rôznorodosť bola presne to, čo sa nám páčilo a čo nám z Európy chýbalo.
Keby nám tam vtedy niekto ponúkol prácu, asi by sme sa tam presťahovali. Hobart má pokoj, prírodu, víno, hory aj more na dosah. Síce studné, ale má. Jediné, čo by nám v zime pravdepodobne prekážalo, by bol chlad v domoch. Keby mali lepší tepelný komfort, bolo by to úplne o inom.
Canberra (ACT)
Canberra je hlavné mesto Austrálie (hoci nie jej najväčšie) a pre nás momentálne aj najbližšie veľkomesto. Máme to sem približne tri hodiny autom, zatiaľ čo do Sydney je to o pol hodiny viac. Zaujímavé je, že jej poloha nebola zvolená náhodne. V roku 1908 padlo rozhodnutie vybrať miesto pre hlavné mesto ako kompromis medzi dvoma súperiacimi metropolami – Sydney a Melbourne.
Názov Canberra v jazyku domorodcov znamená „miesto stretnutí“. Symbolicky tu sídli austrálska vláda, Najvyšší súd aj množstvo vládnych inštitúcií, ktoré dávajú mestu jeho oficiálny charakter.
Minulý rok sme sem zavítali na rally a bola to pecka. Drobec si to neskutočne užil. Tento rok ju však zrušili, čo je veľká škoda – odvtedy sa tu pre nás už nič podobne veľké a zaujímavé nedialo.



Canberra leží vo vnútrozemí, ďaleko od oceánu, no má všetko, čo by moderné mesto malo mať. Dokonca aj IKEA a jedna linka električiek. Je moderná, upravená a má veľmi príjemný vibe – možno aj preto, aby sa tu politici cítili dobre. Centrum mesta (CBD) je plné kaviarní a reštaurácií všetkých možných kuchýň sveta.
Myslím, že Canberra má jedny z najkrajších hotelov v Austrálii. Pripisujem to tomu, že sem často chodia ľudia na pracovné cesty a politické návštevy, takže sa tu dbá na určitú úroveň. Zaujímavé však je, že ponuka hotelových raňajok je stále skôr raritou. Nie všade ich ponúkajú a už vôbec nebývajú automaticky v cene ubytovania.
Keďže Canberra nemá more, snaží sa to vynahradiť inak: parkmi, jazerami a upravenými verejnými priestormi. Nedávno tu prebehla revitalizácia parku pri Molonglo River – Acton Waterfront a miesto je teraz ešte krajšie. Uvidíme, či sa tam pred odchodom ešte stihneme pozrieť.
Sydney (NSW)






Sydney by som nazvala mestom „značka ideál“, ak túžite po správnom plážovom živote bez extrémnych teplôt. Asi aj preto tu žije tak strašne veľa ľudí a kultúr. Je to najpestrejšie miesto na život – plné zábavy, krásnej prírody, parkov a možností, ktoré robia z mesta ideálne prostredie pre rodiny s deťmi.
Jediný veľký zádrheľ? Doprava. Všade sú zápchy. Všetko je preplnené. Keby ste bývali aj pracovali niekde pri pláži alebo blízko centra, je to naozaj značka ideál. Lenže akonáhle sa dostanete mimo pekného Sydney CBD, niektoré suburbs vedia byť trochu „dodgy“ – nezaujímavé, preplnené, ošarpané a miestami až nepríjemné. Zložité hľadanie ubytovania, práce… všade je veľa ľudí.
S tým súvisí aj kriminalita. V niektorých častiach je vyššia, v iných sa cítite úplne bezpečne. To vlastne platí pre celé austrálske mestá – strašne záleží na tom, kam sa presťahujete. Každá štvrť má úplne inú energiu, reputáciu aj cenu za bývanie. Na tomto odkaze je Crime Map of Sydney.
Sydney pre mňa zostáva mestom, ktoré ponúka skvelé podmienky pre život: od pláží a parkov až po kultúru a priestor pre aktívny rodinný život. Má síce svoje výzvy, no keď trafíte správne miesto, môže to byť jedno z najlepších miest na život v celej Austrálii.
Gold Coast (QLD/NSW)






Na Gold Coast sme často chodili na výlety. Keď sme sa rozhodli vyraziť za plážami, buď sme mierili na Sunshine Coast, alebo práve sem. Gold Coast má úplne iný vibe.
Pôsobí ako veľkomesto postavené priamo na pobreží. Mrakodrapy vyrastajú hneď pri pláži, kaviarne lemujú dlhý chodník, ktorý sa tiahne popri nekonečnom páse piesku. Je to také „malé veľké“ prímorské mesto. Cítite tu typický plážový pokoj, ale zároveň aj energiu mestského života.
Je to miesto, ktoré sa určite oplatí vidieť. Nie je veľké do šírky, skôr natiahnuté pozdĺž pobrežia, a práve to mu dáva jeho charakter. Gold Coast je obľúbený medzi mladými ľuďmi, najmä na oslavy konca školského roka, a samozrejme medzi surfermi, ktorí sem prichádzajú za vlnami.
Sympatické mi prišlo aj to, že po Gold Coaste jazdí električka. Je to jedno z mála miest v Austrálii, ktoré si tento typ dopravy zachovalo. Aj vďaka tomu má mesto trochu európsky nádych, hoci zabalený do čisto plážovej atmosféry.
Zaujímavosť: Gold Coast je výnimočný aj tým, že jeho mestská oblasť sa prakticky dotýka hranice dvoch štátov. Kým väčšina mesta leží v Queenslande, jeho južné predmestia už plynulo prechádzajú do Nového Južného Walesu (NSW). Stačí prejsť pár ulíc a ocitnete sa v inom štáte – s inými pravidlami, iným časovým pásmom (počas letného času) a často aj s trochu odlišnou atmosférou.
Orange (NSW)






Chceli sme skúsiť niečo iné než veľkomesto pri pláži. Keď manžel dostal pracovnú ponuku v malom mestečku Orange, hlboko v regionálnej Austrálii, prišlo nám to ako skvelý nápad a vítaná zmena po queenslandskom monotónnom počasí. Orange má totiž to, čo v Austrálii nie je samozrejmosťou – štyri ročné obdobia. Na jar tu kvitnú narcisy a bledule, na jeseň padajú zo stromov gaštany a krajina sa sfarbuje do krásnych jesenných odtieňov, v zime občas prituhne a objaví sa aj sneh.Pre Drobca ideálne miesto, kde sa môže naučiť, že rok má viac tvárí než len leto a „ešte teplejšie leto“.
Byť v regionálnej Austrálii však znamená aj jednu veľkú vec: všetko ostatné je ďaleko. Do najbližšieho mestečka Bathurst je necelá hodina cesty, do väčšieho mesta ešte viac. Výber služieb je obmedzený a spontánne výlety sa menia na malé expedície. Na druhej strane to prináša pokoj, ticho a pocit, že svet sa tu točí o niečo pomalšie.
Narazili sme však na rovnaký zádrheľ ako všade inde v Austrálii – teplotný komfort v domoch. Keď sa vonku ochladí alebo oteplí, okamžite sa to prejaví aj vo vnútri. Obrovské jednosklé okná, nedostatočná izolácia, žiadne centrálne kúrenie. V noci sa mi Drobec často budí, lebo mu je zima alebo teplo, a po štyroch rokoch ma to už úprimne úplne vyčerpáva. Niekedy si len povzdychnem… Žijeme v 21. storočí a ľudia tu v zime spia s termoforom v posteli. Ústredné kúrenie je luxus, trojsklá alebo rekuperácia skôr sci-fi než realita.
Prekvapilo ma aj to, že v porovnaní s Českom tu nie je veľa aktivít pre deti. Väčšinou chodia na gymnastiku, bojové umenie alebo plávanie, my sme ešte objavili balet a občasné programy v miestnej knižnici, ako hranie s Legom alebo čítanie pre najmenších. A tým sa výber v podstate končí.
Detské kútiky tu prakticky neexistujú. Ak je v reštaurácii výnimočne nejaký (v Orange je len jeden), býva zvukotesný – deti tam robia taký humbuk, že tam Drobec ani nechce byť. Máme tu dva menšie obchodné centrá a aj tam je niečo drobné pre deti. Jedno miesto bolo vyše roka v rekonštrukcii, ale teraz je už otvorené. Majú tam drevené pexeso a tunel. Druhé má aspoň šmykľavku a preliezačku. Ideálne, keď vonku prší a nikam inam sa nedá ísť. Aspoň niečo.
Pred pár mesiacmi otvorili aj nový herný park pri botanickej záhrade s vodnými prvkami. To je veľká paráda a jedno z miest, kam sa teraz radi vraciame. Asi dve hodiny cesty z Orange je Dubbo – so ZOO, krásnou japonskou botanickou záhradou s koi kaprami a veľkým prírodným ihriskom pre deti. Škoda len, že je to tak ďaleko.
Adelaide (SA)
Máme v pláne ešte navštíviť. Uvidíme, či sa to vôbec podarí. Času pred odchodom je už celkom málo.
Perth (WA)
Perth je pre nás príliš ďaleko a letenka tam stojí až $570 na osobu (tie ceny sú tu šialené!), tak Perth asi vynecháme, aj keď je tam vraj krásne.
Darwin (NT)
Toto mesto radšej vynecháme. Nebola by to bezpečná návšteva s Drobcom (na môj vkus až moc krokodýlov).
Keď sa dnes obzriem späť na všetky miesta, ktoré sme v Austrálii spoznali, uvedomujem si jednu vec: neexistuje jedno „správne“ mesto pre každého. Každé má svoju vlastnú energiu, tempo a spôsob, akým vás vtiahne do každodenného života.
Melbourne ma naučilo, že aj mesto plné kultúry a kávy môže byť celkom náročné na dlhodobé bývanie. Sunshine Coast (a Byron Bay) mi ukázal, ako vyzerá spomalený, alternatívny svet pri oceáne. Brisbane prinieslo pocit veľkomesta v pokojnejšom tempe a prvý skutočný domov v Austrálii. Hobart očaril prírodou a európskym nádychom. A Sydney ukázalo, ako môže vyzerať „značka ideál“ mestského plážového života, so všetkými jeho výhodami aj kompromismi.
Austrália pre mňa nie je jedným príbehom, ale mozaikou malých svetov, ktoré sa menia s každým mestom, ulicou a komunitou, do ktorej vstúpite. To, čo niekomu pripadá chaotické, môže byť pre iného oslobodzujúce. To, čo je pre jedného príliš pomalé, je pre druhého presne tým, čo hľadal.
Ak by som mala dať jednu radu na záver, znela by jednoducho: Cestujte, skúšajte a nebojte sa na chvíľu žiť na rôznych miestach. Až vtedy zistíte, kde sa cítite najviac doma.



















Leave a comment