Shoes off!

Vyzuj sa! V Austrálií, väčšina domácich chodí doma obutá v obuvi z vonku. Preto na vás často vykulia oči keď po nich chceme, aby sa u nás vyzuli.

Počula som, že podobne je to aj v USA. Ľudia sa doma jednoducho nevyzúvajú. Ani keď majú koberce. Chodia po nich v topánkach, v ktorých boli celý deň vonku. Pre nás nepredstaviteľné, pre nich úplne bežná vec.

Ani po rokoch som si na to nezvykla. Keď k nám príde návšteva a nevyzuje sa, v duchu pením. Oni totiž keď vás vidia doma v pantoflích, myslia si, že ich máte z vonku a doma chodíte obutí, a automaticky sa nevyzujú. Doma máme radi poriadok, pravidelne vysávame aj umývame podlahu, a teraz, keď máme malé miminko, to vnímam ešte citlivejšie. Predstava, že sa mi dieťa plazí po podlahe, po ktorej niekto prešiel v topánkach z ulice, mi jednoducho dvíha žalúdok. Človek vonku stúpi do všeličoho a to si potom prinesie domov. A mať tie isté topánky na nohách celý deň, aj doma? Toto asi nikdy nepochopím. Možno práve preto tu veľa ľudí nosí šľapky, ktoré vetrajú nohu.

Nedávno som čítala internetovú diskusiu, kde ľudia nevyzúvanie obhajovali tým, že vraj si tak človek buduje imunitu a podporuje „mikrobióm“. Ďakujem pekne za takýto spôsob „otužovania“ imunity. A keď niekto argumentoval tým, že predsa aj do reštaurácií chodíme obutí, vtedy som pochopila, že tú debatu už radšej nemám ďalej čítať.

Čo ma však v tejto kategórii kultúrnych rozdielov prekvapilo ešte viac, je prístup k prezliekaniu v škole. Deti sa tu často neprezliekajú ani na telesnú výchovu. Keď majú športový deň alebo celodenný telocvik, jednoducho prídu ráno už v športovej uniforme a zostanú v nej celý deň, v triede, na obed aj po škole. A keďže tu v lete bývajú aj štyridsaťstupňové horúčavy, neviem si predstaviť, ako potom tie triedy musia „voňať“. Tínedžeri to často zachraňujú litrami AXE sprejov, čo situáciu veľmi nezlepšuje. A po škole? Žiadne prezliekanie. V tej istej uniforme idú na ihrisko, hrať sa na ulicu.

Na mnohých školách nemajú klasické šatne ani podmienky na prezliekanie, ako sme boli zvyknutí my. Telesná výchova často nie je braná ako „spotený výkon“, ale skôr ako bežná aktivita počas dňa. Na športové dni majú športové uniformy. Deti si ich oblečú ráno doma a ostanú v nich celý deň. Je to jednoduchšie pre školu aj rodičov a šetrí to čas.

Veľkú rolu hrá aj kultúra. Austrálčania sú vo všeobecnosti uvoľnenejší v otázkach hygieny a formálnosti. To, čo nám príde nehygienické alebo zvláštne, oni často vôbec neriešia. Podobne ako s nevyzúvaním doma. Jednoducho sú na to zvyknutí od detstva a nepríde im na tom nič divné.

Veľa škôl je nastavených viac „outdoorovo“. Deti sú často vonku, športujú, behajú po tráve, po škole idú rovno na ihrisko alebo tréning. Nie je tam až taký dôraz na prezliekanie, „domáce oblečenie“ či oddelenie čistého a špinavého, ako poznáme my.

A vidno to aj na dospelých. Ľudia tu bežne fungujú celý deň v tom, v čom idú cvičiť. Ráno prídu do kaviarne v legínach a športovej podprsenke, potom idú na yogu, vybavia nákup a ešte tak vyzdvihnú deti zo školy. Takmer nikto nerieši prezliekanie alebo to, že je to „len športové oblečenie“.

V Austrálii je celkovo veľmi silná kultúra pohodlia a praktickosti. Oblečenie sa tu berie oveľa menej formálne než u nás. Pre mňa bolo zo začiatku zvláštne vidieť ľudí chodiť po meste spotených po tréningu alebo celý deň v legínach.

Možno som v tomto staromódna, ale čistota a prezliekanie po príchode domov sú pre mňa úplný základ. A toto je jedna z vecí, na ktoré si v Austrálii asi nikdy nezvyknem.

Zvykli by ste si na to vy?