Škôlka? Zatiaľ nie – a toto je dôvod UPDATED

Každý druhý pondelok sa v obchoďáku koná zábava pre malé deti – Monday play time. Niečo ako tvorivé dielne a čítanie kníh dokopy, a pripravujú ju ľudia z miestnej škôlky, ktorí si tým robia reklamu.

Pár mesiacov dozadu som písala o miestnych komunitách, a ako fungujú austrálske detské škôlky. Ako tam často deti nemajú rozdelenie do tried – sú premiešané od batoliat po predškolákov. Potom tam tie dni často vyzerajú ako boj o prežitie. Od tohto zistenia sme sa do škôlky vôbec nehrnuli. Neskôr som mala možnosť na vlastné oči vidieť, ako sa také austrálske škôlkové deti (mimo škôlky) chovajú. Nebolo to nič príjemné. Väčšina z nich sa s našim Drobcom nechcela deliť o hračky, a niektoré boli dokonca až agresívne. Nechápali keď im podával hračku, a chcel sa s nimi hrať. Nerozumeli si. Tie deti boli absolútne na inej vlne než on. Z ihriska sme väčšinou odchádzali so sklamaním. Tak som si vravela, že na austrálsku škôlku ešte nie je úplne pripravený. V Česku to s tými deťmi bolo úplne iné. Aj keď ešte nerozprával, bolo vidieť, že si s nimi rozumie viac, či to bolo na koupáku, na hřišti, alebo v herničke.

Teraz ako chodíme za hraním každý druhý pondelok do mesta, dozvedám sa o škôlkach ďalšie zaujímavé informácie. Deň v tejto škôlke (a nie je to nič extra, proste klasická škôlka) tu stojí $166, ale aspoň tam (podľa informácií na letáku) deťom varia obedy. Teda dúfam, že som to dobre pochopila, že nedostávajú len toastový chleba, ako to býva všade inde.

Ja síce žiadny škôlkovy kurz alebo vzdelanie nemám, ale kopec vecí mi ani nedávalo zmysel, a nechápala som, prečo to tí učitelia robia. Napríklad: Drobec sa chcel hrať s autíčkami, ale pani ho nenechala a ukazovala mu ako sa s nimi má hrať. Tak si vravím, “Dokelu kto sa tu hrá? Ona či on?”. My sa Drobca totiž snažíme učiť samostatnosti, a nechávame sa ho hrať tak ako sa chce on. V tomto som často brala inšpiráciu z Montessory metód, a fakt sa to osvedčilo. Dokáže sa krásne hrať sám, a má skvele vyvinutú predstavivosť. Nediktujeme mu ako sa má hrať, alebo čo má kresliť. No a táto pani ešte k tomu hovorila aj blbosti (ešte, že jej Drobec nerozumel). Že: “Poď, zistíme, ktoré vozidlo ide najrýchlejšie.” Dala vozidlo na takú vec, ktorá ho vystrelila a podľa toho, ktoré zašlo najďalej, pani usúdila, že je najrýchlejšie. Vravím si, “Panebože, fyzika je tu zjavne kameňom úrazu skoro u každého”. Je to vidno aj na cestách.

My sa snažíme s Drobcom tráviť veľa času v prírode. Keby chodil do škôlky, tam moc mimo škôlku nechodia (možno kôli bezpečnosti), len ich vypustia na záhradu, kde je väčšinou umelý trávnik a nejaké hry a preliezačky. A to je podľa mňa škoda, pretože deti potrebujú spoznávať prírodu nie len z knižiek.

Ďalšia vec ma zarazila, že dávali malým deťom do rúk nebezpečné predmety. Že to boli korálky, to by mi možno až tak nevadilo (na obale veľký nápis CHOKING HAZARD, a že je to pre deti od 3 rokov). Keď to zjedia, tak to z nich časom vypadne, akurát by bolo horšie, keby také malé korálky vdýchli… Čo mi ale hlava nepoberala, že tým batoľatám dávali na hranie ostré drôty, na ktoré mali tie korálky navliekať. Jedna holka to chytila, a malému s tým začala mávať pred očami. Okamžite som mu dala ruku pred tvár, aby ho nepoškrabala, či nebodaj mu neublížila ešte viac. Boli tam traja učitelia na tri deti, ale ani jeden si to nevšimol.

A na záver, keď sa ma chlap spýtal koľko má rokov. Povedala som že 2,5. No a on vytiahol knižku o ANZAC-u (vojenská tématika), začal z nej Drobcovi čítať a vysvetľovať, prečo ANZAC oslavujeme.

ANZAC je národným pamätným dňom, ktorý pripomína všetkých Austrálčanov a Novozélanďanov, ktorí slúžili vo všetkých vojnách, konfliktoch a mierových operáciách.

Samozrejme ho to nezaujímalo. Ani vojnové obrázky. To by nezaujímalo ani o trochu väčšie dieťa. Chlap otočil list v knižke a tam na obrázku dieťa, ktoré držalo čokoládu. “Máš rád čokoládu?” opýtal sa Drobca. “2,5-ročný, či má rád čokoládu?” To si snáď robí prdel. Veď len nedávno začal normálne jesť”, pomyslela som si. Tu to asi nie je nič nezvyčajné, dávať čokoládu batoľatám, keď vidíme, že zdusia celý veľký kopček zmrzliny (u nás by to bola minimálne dvojitá). Ten náš si od nás vždy len trochu lizne a dobrý. Sladké moc nemusí. Nedokážem si predstaviť, že by ešte dostával čokoládu (alebo že by mi ho na ňu, nebodaj, naučili v škôlke). Hlavne takú, akú tu predávajú – plnú sajrajtov. Nič také ako remeselná čokoláda od Herufka (ktorá obsahuje len kakaové bôby, maslo a trochu cukru) sa tu totiž nepredáva. Keď zjem čokoládu kúpenú tu, mám hneď pár vyrážok na tvári, takže tam nejaká tá špatnosť asi bude.

A na záver to najhoršie: pedofília a týranie detí v Austrálii 🇦🇺

Austrália čelila viacerým prípadom zneužívania detí v inštitúciách vrátane škôlok a centier starostlivosti o deti. Niektoré kauzy boli široko medializované a vyvolali celonárodnú diskusiu o ochrane detí a zodpovednosti štátu.

V posledných rokoch bol výrazne medializovaný prípad pracovníka starostlivosti o deti v štáte Queensland, ktorý čelil obvineniam zo sexuálneho zneužívania detí v predškolskom zariadení. Prípad vyšetrovala Queensland Police Service a informovali o ňom hlavné austrálske médiá vrátane ABC News.

Kauza vyvolala otázky o účinnosti systému preverovania pracovníkov, známeho ako „Working With Children Check“, ako aj o tom, ako rýchlo a efektívne inštitúcie reagujú na podozrenia.

Okrem sexuálnych trestných činov sa v médiách objavili aj prípady fyzického či psychického týrania detí v niektorých zariadeniach. Išlo napríklad o:

• hrubé zaobchádzanie s deťmi,
• zastrašovanie,
• neprimerané tresty,
• zanedbávanie dohľadu.

Niektoré prípady boli zachytené kamerovými systémami alebo odhalené po sťažnostiach rodičov. Následne došlo k odobratiu licencií, pokutám a sprísneniu kontrol.

Známé a medializované prípady

1) Škandál v oblasti starostlivosti o deti (childcare)

Séria prípadov zneužívania pracovníkmi v škôlkach a zariadeniach starostlivosti o deti: investigatívna reportáž „Four Corners“ odhalila, že desiatky až stovky pracovníkov v childcare centrách boli obvinení alebo odsúdení za sexuálne zneužívanie či nevhodné správanie voči deťom. Poukazovalo sa na systémové zlyhania dohľadu a regulácie.

2) Prípad brutálneho zaobchádzania v konkrétnom zariadení

V jednom centre s názvom Jumpstart boli deti dlhodobo ponechávané v jedálenských stoličkách (highchair), fyzicky zraňované a niektoré aj násilne kŕmené alebo inak nevhodne ošetrované, čo sa stalo mediálne známym prípadom.

3) Obvinenie zamestnanca zo sexuálneho zneužívania detí

26-ročný zamestnanec v Melbourne čelí viac než 70 obvineniam zo sexuálneho zneužívania detí mladších ako dva roky, čo vyvolalo rozsiahlu mediálnu pozornosť a reakcie vlády smerujúce k posilneniu bezpečnosti v childcare centrách.

4) Nevhodné postupy v škôlke v Adelaide

V centre Little Shining Stars Early Learning Centre vyvolali pobúrenie nevhodné fotografie detí a ich zranení, ktoré personál vyhotovil a uchovával v rozpore s pravidlami; traja pracovníci boli prepustení.

5) Závažné štatistické zistenia v sektore

Médiá tiež upozornili, že viac než 100 centier evidovalo spolu vyše 118 prípadov sexuálneho zneužitia alebo fyzických útokov medzi deťmi, pričom sa poukazovalo na nedostatočný dohľad a ochranu.

Austrália má v rokoch 2024–2025 výrazne medializované prípady zneužívania alebo nedostatočnej starostlivosti priamo v oblasti raného vzdelávania a starostlivosti o deti (childcare), vrátane obvinení pracovníkov, závažných incidentov a širších investigatívnych odhalení poukazujúcich na systémové nedostatky.

V jednom z prípadov (Prípad brutálneho zaobchádzania v konkrétnom zariadení), ktorý sa dostal do televízneho spravodajstva, čelilo zariadenie starostlivosti o deti Jumpstart vážnym obvineniam, že dieťa bolo opakovane a dlhodobo pripútavané do detskej stoličky („high chair“) – podľa tvrdení až niekoľko hodín denne.

Vyšetrovanie a súdne dokumenty odhalili, že v jednom z Jumpstart centier počas apríla až októbra 2021 boli deti vystavované extrémne nevhodnému zaobchádzaniu:

• niekoľko detí bolo pripútaných v high chair na 5–6 hodín denne, často bez primeranej pozornosti personálu, čo nemá žiadny legitímny pedagogický dôvod; 
• jedna z opatrovateliek dokonca pripútala dieťa o plot, keď sa v stoličke príliš pohybovalo; 
• deti boli hrubo ťahané, pinčované a niekedy aj hádzané na zem; 
• iné deti boli nútené jesť až do zvracania alebo im bola do úst striekaná voda, keď jedlo nedojedli; 
• jeden autistický chlapec mal pri upratovaní zvratkov hlavu strčenú do smetného koša; 

Tieto praktiky sa diali aj napriek tomu, že rodičia dostávali pravidelné fotografie detí, ktoré mali pôsobiť, akoby sa nič zlé nedialo.

Ako to dopadlo, podľa oficiálnych záznamov:

• educator Amara Jaroudi bola usvedčená zo siedmich trestných činov súvisiacich s „neprimeranou disciplínou detí“ a dostala pokutu približne 38 650 AUD; 
• spoločnosť Jumpstart Education priznala vinu za porušenia zákona o starostlivosti a bezpečnosti detí a bola pokutovaná sumou asi 186 620 AUD; 

Rodičia a verejnosť však považovali tieto sankcie za nedostatočné vzhľadom na závažnosť zranení a traumy, ktorú deti mohli utrpieť.

Tento prípad bol označený v médiách a verejným diskurzom ako “betrayal of trust” – zradu dôvery, ktorú rodičia zverujú škôlkam, keď nechávajú svoje deti v starostlivosti iných.