Zimné radovánky

Tento rok hrozilo, že Drobca nebudme môcť zobrať ani na klzisko. Minulý rok bol totiž podľa austrálskej bezpečnosti na to ešte malý (keď mal dva roky) a tento rok Council zahásil, že sa musí šetriť a žiadny Winter festival nebude.

Najbližie snežné radovánky tak vychádzali na Canberru – zimé stredisko Corin Forest, asi tak 45 min za Canberrou, tzn. okolo 4h od nás (už sme tam boli v lete, na bobovej dráhe). Sneh tam ale nie je prírodný. Vyrábajú ho tam ako ľadovú triešť, veľkým strojom. Keďže sa tam teploty pohybujú nad nulou, väčšinou nemôžu používať snežné delá. Je tam jeden svah, kam ten sneh navezú, rozhrnú ratrakom a deti sa tam môžu bobovať. Ak by sme chceli trochu prírodného snehu, museli by sme cestovať asi 7h do strediska Mt. Kosciusko. Tam sa už aj lyžuje, ale je to tak drahé, že často vyjde lepšie vycestovať na Nový Zéland, ak tam chcete pobudnúť dlhšie, a zjazdovky sú tam kvalitnejšie.

Miestny Winter festival tu býval každý rok, ale len na dva týždne, keď deti mali prázdniny (majú ich každý štvrťrok). Náhodou som zistila, že ho síce zrušili, ale klzisko zasponzoroval McDonald a aj tento rok tam bude. Bol posledný víkend, čo to tam bolo, tak sme to len tak tak stihli. Podarilo sa nám tam zbehnúť posledný deň. Klzisko bolo klasicky pre deti až od 3 rokov (asi kôli poistke?). Dostanete plastového klokana a môžete si tam dieťa povoziť. Bolo to, myslím, $25 za dospeláka a $10 za plastového klokana. Drobec si okukal klzisko a počkali sme, keď tam nabehli deti (vpúšťalo sa tam každú hodinu). Všetko to popozeral, ale chcel na kolotoče vedľa (bola tam taká malá pouť), tak sme išli tam. Asi si to klzisko potreboval nechať rozležať.

Po skontrolovaní všetkého v okolí (povození sa na kolotoči a dokonca si aj zahral pouťovú hru, kde zbieral sieťkou kachničky, spočítali sa a vyhral autíčko) nám zahlásil, že chce na klzisko. Tak dobre, zrovna za 20 min je ďalšia sešn. Akurát zádrhel bol, že bude mať 3 roky až za pár dní, tak sme zariskovali a zaklamali s jeho dátumom narodenia. Zdalo sa mi, že som tam dokonca videla aj mladšie dieťa. No budete mu to zakazovať, keď chce?

Vošli sme do presklenej búdky pri klzisku, vyfasovali sme každý brusle a počkali na celú hodinu. Dokonca aj Drobec dostal také tie malé, dvojradové. Také nejaké som mala aj ja, keď som bola malá. Vyzdvihli sme klokana, posadili sme ho naň a vozili. No paráda! Veľmi sa mu to páčilo. Lenže po chvíli nám zahlásil, že sa nechce voziť, že chce brusliť ako my. Tak sme ho dali dole z klokana a prvý krát nám bruslil, ako keby na tých brusliach už niekedy stál. A teda, vydržal až do konca. To sme obaja čumeli ako mucha puk. Nečakali sme, že bude rovno bruslit. Nás už boleli nohy a jemu sa nechcelo končiť. Museli sme mu vysvetliť, že po 40-tich minútach musia všetci z klziska preč, aby to zase prichystali pre ďalších. Našťastie to pochopil a nebola žiadna scéna. No zážitok jak hrom. Boli sme z neho obaja namäkko.

Škoda, že sa tu bruslí len raz za rok. S tými športmi pre deti je to strašne slabé. Buďme radi aspoň za ten balet, kam chodí. Keď bude starší, určite by sme ho radi vzali na lyže na ozajstný sneh, ale asi nie v Austrálií. My sme strašne radi chodili do Álp a do Tatier, ale už je to 8 rokov, čo sme nestáli na lyžiach.

Prihodím pár hlodov, čo nám malý teraz za posledný mesiac narečnil:

“Ty jsi netleskala”, keď zaspieval Jóžina z bážin a ja som mu nezatlieskala, len tatínek.

“Jedna, dvě, tři, pět, šest, osm, deset… můžeš tleskat.”

“Tak já tě postískám, aby to nebylo náročný”, po nevyspatej noci.

“To je dobře, že je dobře.”

Prišiel za mnou: “Mmmm, ty jsu moje zlatíčko” a vystískal ma.

“Nechoď dnu, si obutý!” tatínkovi.

Jirko sa vyzul a stúpil v ponožkách na betón v garáži. Drobec okamžite: “Nestúpaj na tú špinavú zem!”

Sme v reštike, objednávame jedlo a Drobec sa nakloní k čašníčke a vraví: “Já si prosím mušle.” Pani mu samozrejme nerozumela 😁

“Gourmet!” keď sme jedli za stolom.

“Já chci ten stromečkový sirup!” “Aký?” Ukazuje na poličku, kde je javorový sirup (raz som mu rozprávala, ako sa ten sirup získava zo stromov a od vtedy je to asi stromečkový).

…tak takto my tu máme veselo.

8 thoughts on “Zimné radovánky

Add yours

  1. No ….zimních radovánek asi člověk v subtropech moc neužije a Austraklské Alpy asi takí nebudou co do sněhových podmínek žádnej velkej vodvaz…Ale je dobré, že aspoň takto

    Like

    1. Tiež so vravím, že aspoň niečo. Na druhú stranu je tu tých (zimných) športov fakt málo. Veď hala s klziskom by sa tu mohla postaviť. Nemajú k tomu asi vzťah.

      Like

  2. Tak po dvou dnech snažení, založení profilu na wordpress, protože jednoduše s emailem komentovat prostě nejde, sláva, tak už můžu taky zanechat nějaký moudra! Ten pojízdný klokan mě zaujal, to tady není, maximálně ti daj židli na opření, nebo u nás takové plastové branky na podporu

    Like

Leave a reply to Simi Cancel reply

Create a website or blog at WordPress.com

Up ↑

Design a site like this with WordPress.com
Get started