Spomínam si, ako sme so starými rodičmi chodili na slovenské čučoriedky do lesa. Keď bola sezóna, les mal jeden obrovský koberec posiaty modrými bobuľami. Oberali sme ich rukou. Tí lenivejší mali malé hrabličky do ruky, ale tie zbierali s čučoriedkami aj lístky, takže to bolo treba potom ešte triediť.
Lesné čučoriedky majú nezameniteľnú výraznú chuť a sú veľmi zdravé. Starká a teta ich zvykli zavárať. To by nebola dnešná doba, keby sa zo zdravej veci nespravil tzv. hype produkt a nevyrobil výživový doplnok… a tak sa dnes lesné čučoriedky predávajú ako “wild blueberry powder”. 100 g prášku alebo 500 mL šťavy za 500 Kč. No nekúp to.
Pamätám sa, keď mi ako dieťaťu v dlani pristáli veľké čučoriedky z vyšľachteného kríčku od Starkla. Ten časopis s kvetinami som zbožňovala.
Boli krásne veľké a okrúhle. Lenže po ochutnaní prišlo sklamanie. Boli len sladké. Žiadna extra čučoriedková chuť. No a presne také čučoriedky sa pestujú v Austrálií. V obchode iné nedostanete. Deti ich tu jedia vo veľkom (tzn. až jedno 250g balenie čučoriedok denne). Niektorí rodičia to tím najmenším dokonca ani nerozkrájajú – je to jedno z najnebezpečnejších ovocí – hrozí udusenie. Na prvom mieste je myslím bobuľa hrozna.
Ako som už dávnejšie písala, Austrália je známa nadmerným používaím pesticídov a slabou reguláciou čo sa potravín týka. Nie je teda pre mňa prekvapením, čo sa nedávno zistilo:
Profesorka Kirsten Benkendorff, odborníčka na morskú vedu na Southern Cross University (NSW), testovala šarže čučoriedok, malín a černíc zakúpených v supermarketochoch, a austrálske matky sa idú teraz z tých výsledkov zblázniť, lebo ich deti to jedia denne po baleniach (ja keď viem, že niečo jeme denne, alebo často, dávam si veľmi záležať na výbere, ale keď proste nemáte tie bližšie informácie, je to ťažké).
Čo sa zistilo
- V testoch (aj napriek tomu, že bobule boli pred testovaním umyté) bola zistená prítomnosť insekticídu dimethoate na vysokých úrovniach.
- Tiež sa zistil pesticíd thiometon, ktorý je dlhodobo zakázaný v Austrálii (od roku 2001).
- V jednej testovacej šarži bol thiometon objavený aj v BIO malinách a čučoriedkach, čo naznačuje možné kontaminovanie cez okolie, spray-drift alebo kontaminovanú vodu.
Legálne limity, spotreba a riziko
- Hoci množstvá rezíduí dimethoatu boli v niektorých prípadoch pod oficiálnymi maximálnymi povolenými limitmi, pri zohľadnení nových údajov o tom, koľko čučoriedok, malín a černíc Austrálčania konzumujú, sa zistilo, že bezpečnostná rezerva (“safety-margin”) môže byť nedostatočná.
- Spotreba bobuľovitého ovocia (okrem jahôd) sa výrazne zvýšila, podľa prieskumov Food Standards Australia and New Zealand (FSANZ).
- Ak by deti alebo dospelí zjedli väčšie množstvo čučoriedok z kontaminovaných šarží, mohlo by to prekročiť Acceptable Daily Intake (ADI) dimethoatu. Napríklad dieťa (≈ 20 kg) by mohlo dosiahnuť hranicu bezpečného príjmu po zjedení iba niekoľkých bobulí.
Dôsledky a obavy
- Zdravotné: dimethoate je organofosfát, ktorý pôsobí ako nervový jed. Pri vyššej expozícii môže byť nebezpečný – najmä pre deti.
- Vstup do potravinového reťazca: ak chemikália prenikne do ovocia, ktoré sa konzumuje bez varenia, risk je väčší.
- Environmentálne: postreky môžu viesť k znečisteniu pôdy, vodných tokov alebo k spray driftu do susedných oblastí, aj keď daný farmár neaplikuje zakázaný pesticíd. Thiometon bol napr. zistený v BIO plodoch, čo naznačuje šírenie mimo priamu aplikáciu.
Ľudia tu žijú naozaj vo veľmi toxickom prostredí a najviac na to trpia deti. Neprispieva to náhodou k tomu, že je tu rakovina alebo autizmus tak rozšírený?
Čo zostáva nejasné
- Ktoré šarže čučoriedok sú kontaminované – identifikácia zdrojov (farmy, distribúcia) aby sa vedelo, kde nastaviť kontrolu. Prof. Benkendorff uviedla, že časť informácií ako “batch number” nebola uvedená.
- Ako sa thiometon dostáva do organických bobuľovitých plodov – z ovzdušia, vody, pôdy, alebo cez susedné postreky.
- Dlhodobé účinky opakovanej expozície nízkym množstvám dimethoatu u ľudí, najmä u detí.
- Alternatívy k dimethoatu – či pestovatelia môžu použiť menej toxické spôsoby ochrany rastlín (integrovaná ochrana rastlín, biologické prostriedky, pasce na ovocné muchy, apod.).
Odporúčania pre spotrebiteľa
- Pri nákupe bobuľovitých plodov (čučoriedky, maliny, černice) pozerať na označenie pôvodu, ak je možné – domáce vs dovoz. Ja už dávno viem, že “Australian made” u potravín (domáci tu na to nedajú dopustiť) u mňa často znamená “vyhni sa oblúkom” tak ako mrazené kalamáre Made in China. Už len kôli tym slabým a zastaralým reguláciám.
- Dôkladne umývať ovocie pred konzumáciou, hoci umývanie nemusí úplne odstrániť všetky rezíduá pesticídov. Umývame, máme na to aj špeci saponát z Česka, lebo tu taký stojí raz toľko (šialené, že?), ale tie pesticídy tam podľa mňa budú stále. Jahody iné než BIO už ani nekupujeme (patria medzi ovocie, ktoré obsahuje najviac pesticídov, sú číslo jedna v tzv. Dirty Dozen), alebo zájdeme do neďalekého nepostrekovaného sadu.
- Obmedziť spotrebu z jedného zdroja ak máte podozrenie na pravidelné vysoké postreky – rôznorodosť v ovocí a strave môže pomôcť.
A toto vieme len vďaka tomu, že sa jedna profesorka rozhodla niečo otestovať. Austrália nevyžaduje žiadne testovanie potravín. Šialené.
Počet zakázaných pesticídov: K decembru 2024 Austrália zakázala len 24 nebezpečných pesticidů. Pre porovnanie, EÚ a UK zakázali 225, čo je takmer desaťkrát viac.
Používanie pesticídov zakázaných v EÚ: Austrálske potraviny sa pestujú s až 70 pesticídmi, ktoré sú v EÚ zakázané.
Epidemiologické štúdie ukazujú, že vystavenie niektorým pesticídom a chemikáliám zvyšuje riziko určitých typov rakoviny (napr. lymfóm, leukémia, rakovina kože).
Austrália má jednu z najvyšších mier výskytu rakoviny kože na svete, čo je často pripisované kombinácii intenzívneho slnečného žiarenia a genetických faktorov. <- na zamyslenie, či to naozaj bude génmi a Slnkom, keď sa tu všetci pravidelne patlajú opalovacím krémom.
Pre zaujímavosť: “Dirty Dozen”
V Austrálii neexistuje oficiálny zoznam „Dirty Dozen“ (Špinavá dvanástka). Neexistuje žiadny verejne-dostupný rebríček ovocia a zeleniny s najvyšším obsahom pesticídov ako v USA (ktorý každoročne zverejňuje Environmental Working Group – EWG). Dôvodom je, že Austrália nezverejňuje pravidelné a verejné údaje o zvyškoch pesticídov na ovocí a zelenine v takej miere, aby sa dal vytvoriť podobný rebríček (inými slovami: Austrália netestuje, a to málo, čo tu niekto náhodou otestuje, tak na vytvorenie rebríčku nestačí).
Z dôvodu odlišných poľnohospodárskych praktík a zákonov v Austrálii nie je vhodné priamo aplikovať americký zoznam.
Pravdepodobné “špinavé” ovocie a zelenina v Austrálii
Na základe dostupných informácií z austrálskych prieskumov a nezávislých zdrojov, medzi najviac kontaminované produkty (z hľadiska pesticídov) v Austrálii pravdepodobne patria (kde 1 je najviac):
1. Jahody
2. Jablká
3. Čučoriedky
4. Listová zelenina (napr. špenát)
5. Hlávkový šalát / miešané šaláty
6. Papriky (kápie, chilli)
7. Zeler
8. Hrozno
9. Hrušky
10. Broskyne / kôstkoviny
11. Čerešne
12. Paradajky
Austrálsky blog 
Leave a comment