Prekliata obedňajšia pauza

Keď som sa presťahovala “Down Under”, myslela som si, že je to krajina pohody, klokanov a ľudí, ktorí sa nikam neponáhľajú. Nejak by mi nenapadlo, že tu nebudú mať pokojné nedele a ticho v čase obeda. Obedňajší kľud, na ktorí som bola zvyknutá, je tu mýtus.

Všimla som si, ešte predtým než sa nám narodil Drobec, že Austrálčania vôbec nemajú obedňajší a ani nedeľný kľud. Prišlo mi to zvláštne, najmä preto, že je tu dosť ľudí, ktorí žijú nábožensky. Myslela som si, že aspoň v nedeľu sa všetko na chvíľu zastaví. Ale nie – tu to funguje inak.

Keď sa narodil Drobec, začalo to byť ešte ťažšie. Počas obeda mal vždy svoj šlofík, a ja som sa tešila, že si na chvíľu vydýchnem po prebdenej noci. Lenže Austrálčania? Práve vtedy všetci kosia. (Aj keď je to presne čas, kedy tú trávu najviac stresujú!)

Obed je pre mňa jediný pokojný moment dňa… a oni KOSIA! Ale to nie je všetko. Postupne som si začala všímať, že táto časť dňa je pre mňa akoby prekliata.

Najprv len kosačky. Neskôr pošťák – ktorý samozrejme vždy príde presne, keď Drobec zaspáva a klope ako o život. Musela som mu nechať odkaz na dverách, nech radšej neklope a bere si ten balík so sebou, alebo nech ho nechá pred dverami. Potom popeláři – vždy cez obed! A keď nie oni, tak jeden sused štartuje svojho hlučného Mustanga alebo ďalší svoju prdkavú Harlejku, prípadne susedia vedľa vypustia svoje deti do záhrady, kde behajú pod našimi oknami s krikom, ako keby ich z kože drali.

Proste keď nepríde pošťák, prídu popeláři. Keď nejazdia popeláři, sused štartuje svoje “Muscle Car”, alebo susedia vypustia deti, ktoré sa s nadšením pretekajú v tom, kto bude kričať hlasnejšie. A tak si hovorím – možno je to nejaké neviditeľné austrálske pravidlo, že medzi 12:00 a 14:00 h je čas ideálny na humbuk.

Obed sa stal pre mňa časom skúšky trpezlivosti. Ako tento začarovaný kruh preťať? Nedarí sa mi to už roky. Zrejme je to jednoducho austrálska verzia “siesty” – len obrátená naruby. Veď tu všetci aj tak žijeme dole hlavou.

A ja? Naučila som sa, že skutočný obedňajší pokoj existuje len vtedy, keď sa zázrakom pokazí kosačka, mešká pošťák, alebo prší a susedia deti nevypustia na záhradu. Vtedy sa pre mňa zastaví čas… aspoň na pár minút.