Posledný austrálsky podzim

Tak už sa nám to pomaly kráti.

Vo vnútrozemí zažívame posledné dni skutočného austrálskeho podzimu – takého, aký si človek možno ani nespája s touto krajinou. Žiadne nekonečné leto, tak ako to bolo v Queenslande, ale farby, ktoré hrejú rovnako ako slnko, ktoré sa už pomaly usadzuje nižšie na oblohe.

Rána sú svieže. Ten typ chladu, ktorý vás jemne preberie, ale neodradí vyjsť von. Vzduch je čistý, akoby priehľadnejší, je v ňom cítiť suché listy zo stromov. Každým nádychom máte pocit, že spomaľujete. Slnko sa ešte len opiera o krajinu, lúče sú mäkké a zlaté, nie ostré… tentokrát skôr hrejú, než pália.

Cez deň sa všetko zmení na paletu teplých odtieňov. Listy hrajú farbami od sýtej žltej cez oranžovú až po hlbokú červenú. Stromy akoby na chvíľu spomalili čas, aby sa mohli pred zimou ešte raz naplno ukázať. Svetlo prechádza cez koruny a vytvára na zemi tiché, pohyblivé obrazy.

A hoci je vzduch chladnejší, slnko má stále svoju silu. Hreje príjemne, nenápadne… tak, že si to uvedomíte až vo chvíli, keď si sadnete na lavičku alebo sa na chvíľu zastavíte. Je to ten druh tepla, ktorý akoby nevychádzal zvonku, ale rodil sa niekde vo vás a pomaly sa rozlieval do celého tela.

Podzim tu nie je dramatický, pochmúrny ani upršaný. Je pokojný, slnečný, farebný. Skôr než koniec pripomína jemné spomalenie. Dni sa krátia, ale o to viac si ich človek všíma. Každý západ slnka má trochu inú farbu, každé ráno inú náladu. Každý deň stromy menia farbu svojich listov.

A tak si tieto posledné podzimné dni ukladáme do spomienok, do fotografií, do malých momentov medzi tým. Lebo vieme, že čoskoro sa to všetko zmení (zo zimy prídeme znovu do leta). A práve preto je to teraz také krásne.