Práca sa tu hľadá tažšie. Všetci majú kopec času. Životopisy sa tu píšu odlišne od tých v ČR. Tu majú radi dlhé životopisy a k tomu ešte pokec typu “Cover letter”.
Na jednu pracovnú pozíciu sa hlási aspoň 30 ľudí, z toho aj takí, čo na to samozrejme nemajú skúsenosti. V životopise si napíšu všetko o čom kedy počuli, aby zapôsobili. Podľa mňa je dôležité, aby sa človek necítil ako klamár, ale na druhej strane sa nesmiete podceniť, a kľudne si tam napísať aj to, s čím ste sa stretli a boli by ste schopní sa to doučiť, keby si vás vybrali.
Čo sme zatiaľ mali možnosť zistiť bolo, ako dlho im trvá spracovanie životopisov.
Vypíšu voľnú pracovnú pozíciu.
Čakajú koľko ľudí sa prihlási, kľudne aj mesiac, ak nie dva.
Uzavrú výber.
Dva týždne spracovávajú životopisy. Potom vám napíšu, že vás (ne)vybrali.
Tí lepší vám dajú vedieť aj keď si vás nevybrali. Podobne ako v ČR.
Takže ak som zadala, že u mňa je nástup možný ihneď, tak to bude trvať asi aj tak dva mesiace, ako keby som bola vo výpovednej dobe. Navyše, finančný rok tu končí k 30.6, takže sa môže stať, že pracovné pozície sa vyskytnú až po 1.7.
Všetko je to asi o náhode.
Aby som túto tému trochu rozveselila, prikladám fotku vtáka, ktorý spieva ako keby ste si pustili nahrávku odzadu. Keď ho počujeme, vždy nás pobaví.
Austrálsky blog 
Leave a Reply