Pozdravujeme z našej džungle. Každé ráno nás budí spev vtákov ktorý sa občas preklopí do hádok. Najväčšími rivalmi sú tu austrálske straky s vranami. Také melodické kompozície, aké vytvárajú, ste určite ešte nepočuli.
Spievajú dosť dlhé melódie. V Európe to bolo “čvir čvir” no tu je to akási dlhá melódia, ktorú opakujú. Aj vrany, ktoré normálne robia “krá krá” tu znejú smiešne, ako keby sa ironicky smialy “chaa chaa chaaaa…”.

Jeden deň sme z postele na konári zbadali sedieť niečo veľké. Vyzeralo to ako sova, ale nebola to sova.

Podišla som bližšie k oknu a boli to akési dva vtáky, ktoré sa romanticky stískali. Ten väčší si prehodil krídlo cez toho druhého a objímal ho. Bolo to strašne milé. Snažili sme sa ich vyfotiť.


Zistili sme, že tieto vtáky sa volajú Tawny Frogmouth (Podargus strigoides). Tento druh je jeden z najlepších príkladov austrálskych vtákov s kryptickým perím a mimikrami.
Na konári môžete vidieť dvoch. Jeden na nás zazerá a druhý naľavo sa maskuje, napodobňuje konár tým, že ťahá hlavu dohora a stranou. Ich striebristo-šedé perie s bielymi, čiernymi a hnedými pruhmi im umožňuje znehybnieť do podoby zlomenej stromovej vetvy, a stať sa prakticky neviditeľným pri dennom svetle.

Ďalší večer sme za oknom počuli nejaké zvláštne zvuky. Nakukla som spoza žalúzie a na konári pred oknom sedela vačica s mláďaťom ktoré nosila. Už sme raz jednu videli, keď sme bývali “v Číne”. Chodila tam po elektrickom vedení keď sme sledovali západ Slnka.
V našich končinách žiadna nebezpečná háveď tu nie je, len táto mestská fauna ktorá si žije vlastným životom. Nebezpečné potvory sú v teplejších oblastiach Austrálie. Najviac ich je v Darwine, kde je aj strašne veľa hadov a krokodýlov.

Klokanov sme stále nevideli (iba v hrnci, robila som guľáš z klokanieho mäsa), ale teraz v zimných mesiacoch sem vraj k pobrežiu chodia tučniaky, tak by sme sa na nich išli niekedy pozrieť. Inak čajky sú na každom kroku, už nám aj označkovali auto. Stáli sme na križovatke a zrazu sme počuli, že nám niečo pristálo na streche… no a bolo to presne to, čo sme si mysleli, že bude.
Tak to bola malá zvieratkovská vsuvka a idem pracovať.

Majte sa krásne a slniečkovo.
Milá Simi,
díky za odkaz – tak už napůl vím, když chytám lelky, co vlastně chytám. Protože tohle je prý lelkoun soví. 🙂 A lelkoun k lelkovi jistě nemá daleko. 🙂
LikeLike