Už od rána bolo krásne slnečno a začali sme chutnými raňajkami s čerstvými australskými jahodami, ktoré chutili tak dobre ako aj vyzerali. Myslím, že jedlo (hlavne ovocie a zelenina) je tu kvalitnejšie než v ČR.
Keďže je tu veľa slnečných dní, ovocie sa predáva zrelé a chutné. Ešte sme sa nestretli s jahodami, ktoré by boli červené a nechutili by jahodovo, tak ako to bývalo v Česku.

Doobeda som bola nabrať na záhrade vitamín D, a po obede sme vyrazili na výlet. V sobotu sme sa prvý krát stretli v Austrálií s ľuďmi z ČR. Bol to milý český manželský pár s dvomi malými bilinguálnymi drobcami. Žijú tu už 17 rokov. Zobrali nás do Docklands kde sa konal Firelight Festival. Videli sme Melbourne zase z iného uhlu. Spoznali sme ich cez moju prácu. Aaron mi vravel, že pozná z práce milý český pár a že ak chcem, môže mi na nich dať kontakt, tak som neváhala a vypýtala si ho.

Melbourne je mesto s najväčším počtom atrakcií počas roka. Vždy sa tu niečo deje, vždy je kam zbehnúť. Síce tu nie je celý rok teplé počasie ako inde v Austrálií, ale za to tu je stále nejaký festival, koncert, podujatie a nehrozia tu hurikány ani povodne. Teraz v júly je tu okrem iného aj Oz Comic Con a Winter Festival kde bude sneh aj s klziskom. Skvelé je, že väčšina eventov je tu zadarmo. Vyzerá, že všetko má svoje plusy aj mínusy. Každopádne, asi radšej vydržím zimu v 10-tich stupňoch než zažívať hurikán. Postupne zisťujeme, kam sme sa to nasťahovali. Po návšteve Queenslandu, ktorá bude za pár dní, to budeme môcť konečne s niečim porovnať.

Ihneď po príchode do Docklands som bola uchvátená. Všetko tu bolo iné. Každá časť Melbourne vyzerá ako keby ste prišli do úplne iného mesta. Atmosféru tejto časti som vnímala každou bunkou svojho tela. Vždy mám z takýchto nevídaných vecí radosť. V roku 2000 na tomto mieste vraj nebolo nič, len voda. Teraz tu rastú rôzne nové projekty a snažia sa sem nalákať ľudí.








Dozvedeli sme sa, že keď Melbourne Star postavili, asi po 6-tich mesiacoch ju museli celú kompletne rozobrať lebo zistili nejaké vady. Hrozilo, že ju už znovu nepostavia, ale nakoniec tu je. Projektový manažér asi leží na dne zálivu s betónovými papučami.
Zbehli sme sa trochu zohriať na kafé a pokecať. Dostali sme zopár tipov, napr. kde nakúpiť žitnú múku alebo kyslé uhorky. Tu je to celkom problém. Raz sme si ich kúpili a boli hnusne sladké a nie sladko-kyslé, ako to u nás býva zvykom. Terka má doma spravený žitný kvások (pečie náš normálny chleba) tak mi ponúkla, že si můžem odobrať. Mám z toho nesmiernu radosť, lebo ten môj som si doviezť nemohla. Takže sa asi konečne dočkáme normálneho kváskového pšenično-žitného chleba!
Čím viac toho spoznávame, tým lepšie sa tu cítime (a to ešte nezačalo obľúbené austrálske leto). Bývať v meste pri mori má naozaj jedinečnú atmosféru.
Ta atmosféra tam vypadá fantasticky 🙂
LikeLike