Učím sa háčkovať – voľnočasové aktivity v Brisbane

Ozývame sa po dlhšej dobe odmlčania. Stále sa niečo dialo a teraz konečne prišiel tropický dážď, tak mám na písanie čas.

Asi budete súhlasiť, že nie je dobré ostávať v jednom kolotoči, kedy sa vám stále opakujú rovnaké aktivity.

Či už je to nekonečné pendlovanie medzi prácou a domovom, alebo pobytom doma a neustálym rozosielaním životopisov… človek občas potrebuje zmenu a “vypnúť”. Robiť niečo iné. Niečo, pri čom zabudne na čas a starosti.

Snažíme sa žiť tak, aby sme sa tu cítili dobre. Náš bežný deň začína tým, že sa zobudíme tak ako to vydá – bez budíku. Pravidelne je to okolo 8-mej hodiny (všetko tu začína žiť až po 9h, ale potraviny sa tu otvárajú našťastie už o 7-mej). Keď sa nám zrovna chce, zacvičíme si jógu. Najradšej mám naše spoločné snídaně – to sme si v ČR mohli dovoliť jedine cez víkend. V pracovných dňoch sme mali často naponáhlo a stíhali sme si pripraviť len niečo na cestu. Už sme si založili aj bylinkovú záhradku kde máme meduňku, lemongrass, mátu, petržel, koriander, pažitku, aloe a bazalku. Uvidíme, čo z toho prežije. Do fliaš si zhromažďujem dažďovú vodu, aby som ich neskôr mohla zalievať.

Keď mám prácu, tak počas dňa vybehnem von. Ak je niečo zaujímavé v okolí, alebo nemám zrovna náladu cestovať sama, pridá sa aj Jiřík. Večer sedím za počítačom a spracovávam merania z celého dňa. Zatiaľ si stále dokážeme zarobiť na nájom a jedlo, tak je to dobré. Občas sa stane, že mám v týždni voľný deň. Keď je pekne, vybehneme na výlet alebo k oceánu. Lenže čo s časom, kedy máme rozoslané životopisy, musíme čakať čo sa bude diať, a nedá sa ísť na pláž, yoga je až v stredu… a k tomu ešte vonku prší?

Nápad prišiel, keď sa mi zrovna stala jedna nemilá vec – stratili sme nášho anjelika, ktorého sme mali zaveseného v aute. Musel niekde vypadnúť. “Čo už”, povedali sme si, “Asi mal ísť robiť radosť niekomu inému…” Skúsim si teda nejakého nového vyrobiť. Premýšľala som ako by vypadal, aby bol presne podľa mojich predstáv a v tom som narazila na háčkovanie. Viem šiť, štrikovať… ale háčkovať vôbec. Našla som pár návodov, vypadalo to krásne, ale komplikovane. Podľa videí by som to asi nezvládla. Určite budem potrebovať poradiť. Začala som pátrať na internete po rôznych kurzoch v Brisbane, až som našla jeden najzaujímavejší – Granny squares crochet. Manžel povedal, že ma tam pustí, tak som si ho kúpila. Stihla som to. Miest bolo len 8, a tri dni po zakúpení už boli všetky vypredané.

Kurz začínal dnes (v sobotu) ráno v kaviarni The Burrow a trval 3 hodiny. Myslela som si, že mi tam bude dlho, ale ubehlo to ako voda. Keď som kurz vyberala, ostatné trvali hodinu až dve, ale zistila som, že tie tri hodiny sú na začiatok najidálnejšie. V cene kurzu bola výbavička, ktorú sme si mohli vziať so sebou, a občerstvenie. Do rúk sme dostali nápojový lístok. Premýšľala som nad 70% horúcou čokoládou, ale nakoniec som sa rozhodla pre zdravší nápoj a dala si jablkovo-repovo-pomarančový džús.

Každá z nás dostala výbavičku – taštičku ktorá obsahovala háčik, nožnice, návod, vlnu a nejaké vzorky od pani, čo nás to učila. Tri hodiny kurzu boli tak akurát. Prvú hodinu som sa snažila pochopiť ako na to, keďže s angličtinou na ručné práce som sa stretla prvý krát, ale rýchlo som sa do toho dostala. Najhoršie bolo popísať, keď som sa v niečom zasekla, ale nakoniec sa to všetko aj tak točilo len okolo slov ako loop, hook, hole, chain, yarn… Moje najobľúbenejšie slovo bolo “slip knot”, lebo mi to pripomínalo názov kapely.

Po kurze ma prišiel vyzdvihnúť manžel a oznámil mi, že bol na nákupe. Mali tam naše obľúbené marmelády len za $3, tak nakúpil ďalšie. Chytila som sa za hlavu, že koľko ich teraz doma budeme mať? Keď sme prišli domov, všetky som vytiahla na linku a máme ich šesť. To budú palacinky! Naše ďalšie hobby je zbierka francúzskych marmelád:

Aby som mala počas upršaných dní o zábavu postarané (Jirko to má vyriešené, sleduje Olympiádu), nakúpila som si suroviny na výrobu mydla, že znovu nejaké spravím keď bude čas. Nájsť tie správne ingrediencie bolo trochu obtiažne. Názvy sú samozrejme odlišné, a nie len to. Tu napríklad nekúpite Hydroxid sodný (NaOH) v drogérií, ako to bolo v ČR, ale v Bunnings (niečo ako Hornbach). A ani názov Hydroxid sodný (Sodium Hydroxide) tu nehľadajte. Volajú to tu totiž zastarale “caustic soda” čo je v preklade “louh sodný”. Je to samozrejme nesprávne, lebo louh si vyrobíte až keď pridáte vodu (samozrejme v správnom poradí, ako nás to učili na hodine chémie). Hydroxid pridávame do vody a nie naopak. Ak neviete prečo, radšej sa do toho nepúšťajte.

Hľadať sódu v regále bolo to posledné, čo by mi napadlo, ale nakonec sme ju našli. Ak by som chcela vyrobiť tekuté mydlo, Hydroxid draselný (KOH) je ešte väčšia výzva. S jeho vypátraním tu majú, podľa mydlového fóra, problém aj domáci. Nakoniec som bola rada, že sme našli surovinu aspoň na výrobu tvrdého mydla, a keď zoženiem teplomer, pustím sa do tvorenia.

Výroba mydiel tu “frčí”. Ručne vyrobené mydlá sa tu dajú kúpiť od cca $7 (priemyselne vyrobené od $2). Za kvalitu si samozrejme priplatíte a tie remeselné z drahších masiel a tukov sú za $10. Ja si mydlo rada vyrábam sama. Je to zábava a presne viem čo do neho išlo. Ingrediencie si volím podľa nálady, dostupnosti a podľa toho aké mydlo s akými vlastnosťami by som z toho chcela mať. Nevýhodou je, že použitím metódy za studena musíme čakať asi mesiac, kým nám dozreje na pH, ktoré je na pokožku použiteľné. Už aby som začala. Len potrebujem zohnať ten teplomer. Zatiaľ si to voľno vyplním háčkovaním.

Zajtra sa chystáme na MindBodySpirit festival. Som zvedavá, čo to bude zač.

Dozmydeľnenia priatelia, a háčkovaniu zdar!