Austrálska obezita

V Austrálií majú ľudia celkom aktívny život, ale Queensland je známy tým, že je tu najväčšie percento obéznych ľudí.

Podľa štatistiky tu žije 1,2 mil dospelých ľudí s nadváhou (33%) a 1,1mil ľudí s obezitou (30%). To je 63% dospelých ľudí s nahváhou a obezitou. Detí s nadváhou a obezitou je 240tis (skoro 25%). Preto sa vláda snaží vymýšľať rôzne programy, aby prinútila ľudí cvičiť a viesť zdravý životný štýl. Neviem či je to tým teplom alebo všeobecnou pohodlnosťou, že ľudia dokážu tak nakynút do obrovských rozmerov (najviac je ich vidieť vo fast food-och), ale keď sa ideme prejsť do parku, stále tam behá alebo jazdí na kole nejaký športovec.

Mimochodom, cigarety tu stoja v priemere $30 za krabičku (20 kusov). Predávajú sa skryté v špeciálnych skrinkách, kde ich vôbec nie je vidno. Je na nich len štítok s cenou.

Už dávnejšie som premýšľala, akému športu by sme sa tu mohli venovať, keď sme celú výbavu nechali v ČR – bežecké boty, in-line brusle, baletné špičky… Nič navyše sa nám do kufrov už nezmestilo a teraz mi to chýba. Aspoň na pocvičenie si doma, aby mi nezoslabli nohy. Žiaľ, ceny za hodinu baletu sa tu pohybujú okolo $18.

Už mám aj zoznam, keď sa vrátime do Európy, čo všetko si so sebou pobaliť. Sú tam na ňom samozrejme aj baletné špičky. Cena špičiek v Austrálií je v porovnaní s ČR dvojnásobná (tj cena v ČR 1.000 Kč, v AU za rovnaký model dáte v prepočte 2tis Kč). Keďže platy sú tu vysoké, skoro všetko je drahšie. Najväčším paradoxom je domáca austrálska značka BLOCH, ktorá je v Austrálií taktiež dvojnásobne drahšia než v ČR.

Keď sme sa boli previezť výletnou lodičkou po rieke Brisbane a vystúpili v parku, zbadala som program s rôznymi športovými aktivitami, ktorý bol zrovna aktualizovaný na február. Je sponzorovaný mestom a všetky kurzy sú zadarmo. V pondelok som sa na jeden vydala, prevetrať moje obľúbené aurorové legíny.

Manžel ma vzal za ruku, aby som nabrala odvahu, a vybrali sme sa na Yogu. Začína pravidelne každý pondelok 5:30pm na trávniku v parku. Kto nemal jógamatku, mohol si ju zdarma požičať. Lekciu viedla originálna lektorka jógy – Indka, a trvala 45 minút. Obtiažnosť bola celkom nízka. Asi preto, aby si tam nikto neublížil, keď nie ste pod drobnohľadom. To ma trochu sklamalo. Čakala som aspoň o kúsok náročnejšie pózy, ale na zacvičenie si a ponaťahovanie dobré. Prekvapilo ma, že väčšina báb v študentskom veku, bola dosť neohybná. Obézny tam, myslím, nebol nikto. Asi všetci sedeli v McDonalde na večeri.

V stredu od 6:30pm sa konal ďalší yoga kurz, ktorý usporiadava obchod so športovým oblečením zameraným na jógu a beh – Lululemon. Prichádzali sme na miesto činu a pred obchodom už bol zhluk ľudí. V obchode pripravovali miesto na cvičenie, dávali stranou oblečenie na pohyblivých vešiakoch a rozprestierali yogamatky. Na prvý pohľad bolo jasné, že ľudí je viac než miesta vnútri. Po otvorení sme sa tam nahrnuli, ale nikto sa agresívne netlačil, všetci sa chovali v medziach slušnosti. Ja som si vybrala fialovú yogamatku vzadu, o ktorú zo začiatku nebol záujem.

Nie pre všetkých zostalo miesto a stáli tam. Prišla akási baba čo to tam koordinovala a povedala, že ten, kto sa neuchádza o prácu, má ísť von. Zo začiatku som nechápala, ale neskôr sa ukázalo, že asi polovica ľudí čo tam bola odišla, lebo prišla na pohovor. Boli oblečení športovo ako my, čo sme tam prišli cvičiť. Neviem o čo presne sa jednalo, ale dúfam, že sa to neskôr dozviem.

Začalo 60 minút yogy, ktorú viedla akási baba exotického pôvodu. Zo začiatku sme mali dychové cvičenie a potom prešli na Ásany. Zo začiatku som nevedela ako mám čvičiť, lebo každý to robil inak, ale neskôr som zistila, že je to tradičná Ashtanga yoga, ktorú sme praktikovali v Prahe a pár pozícií som poznala aj z Bikram yogy, tak som sa do toho celkom rýchlo dostala.

Lektorka začala pritvrdzovať, pridala sekvenciu “Dancing Warrior” a ja som sa konečne začala potiť. Zistila som, ako veľmi je dôležité mať dobré základy, aby sa v tom človek nestratil. Po pár minútach to už nebola kostrbatá zmena pozícií, ale plynulá vlna Ásan doprevádzané dychom Udždžají a prepojené Vinyasou. Táto lekcia vo mne zanechala veľmi príjemný pocit a dúfam, že sa mi tam podarí chodiť pravidelne. Pondelňajšia lekcia v parku bola, oproti tejto, slabý odvar.

Zaujal ma MindBodySpirit festival, tam by som sa išla pozrieť, a ešte Two Bridges – akási trojhodinová jazda na kole, ktoré si tam môžeme požičať za $15. Trasa má cez 30km, čo je momentálne na môj vkus dosť, ale znie to zaujímavo. Ak by sa to nemuselo absolvovať celé, kľudne by som išla.