Pozdravujeme z domčeku na Fraser Coast a prajeme šťastný nový rok 2019!
Sedím na zemi na “lazy boyi” (taký ten pytel plný guličiek) a z okna sledujeme, ako sa vtáctvo preháňa nad eukalyptovými lesmi. Domček stojí na kopci a máme z neho krásny výhľad na všetky smery. Smerom na východ vidíme oceán, a na západ máme výhľad na les v údolí. Útek z mesta na sviatky bol skvelý nápad. Je tu neuveriteľný kľud.
Akurát mi Jirko pripomína, že máme tento rok kopec destinácií na návštevu, že ako to všetko chceme stihnúť… Skúšali sme si to všetko totiž konečne rozvrhnúť, a keďže za chvíľu už ideme do Európy, popri tom staviame dom… vyzerá, že Ameriku budeme musieť dať až v druhej polovici roku. Do toho by sme mali ešte v blízkej budúcnosti navštíviť Nový Zéland, a ja som chcela aj na Novú Kaledóniu… no máme čo robiť. Je toho veľa. Jeden rok nám na to asi stačiť nebude. To len taká tá naša polemika… nuž, poďme späť k našim čerstvým zážitkom.
V sobotu sme vyrazili (aj s mojim bratrancom Michalom) z Brisbane. Cesta autom trvala niečo cez 4 hodiny. Keď sme sa dostali nad Gympie, dvojprúdovka sa zmenila na jeden pruh, a keď sme z tej “highway” odbočili, išli sme asi 20 km rovno, potom sme odbočili a išli 25 km rovno. Jirko to prirovnával k ceste v Rusku, keď šoféroval z Moskvy do Kalugy – tri hodiny rovno, odbočka doprava, dve hodiny rovno, Kaluga.
Cestovali sme cez deň, aby sme toho čo najviac videli. Keď sme dorazili do cieľa, domček už na nás čakal. Odomknutý. Lily (majiteľka) nám vravela, že proste nezamyká, je to bezpečná štvrť, ale keby sme chceli, kľúč má v plechovej krabičke. Tak my tu teda nezamykáme aj keď dom je plný výdobytkov modernej doby, zatiaľ nič nezmizlo.
Na 24.12 Jirko zarezervoval výlet autom 4×4 na Fraser Island. Ja to volám austrálske safari (mám to od Madana z Nepálu, lebo tam to volali nepálske safari). Jazdíte po piesku, po pláži… a je to strašne cool. Deň pred výletom sme išli našim autom na nákup, a po návrate sme začali cítiť benzín. Otvorili sme kapotu a zistili čim to je. Palivová hadica sa odrela o akýsi plastový kus v motore, a ten do nej spravil dieru. Jirko s bratrancom ten poškodený kus odrezali a snažili sa to tam znovu primontovať. Skúšali sme rôzne svorky, prehľadali celú dieľňu, lenže hadica už mala svoj vek, a na konci to stále presakovalo. Čo budeme robiť? Zajtra predsa ideme na výlet. Pani mala v dome malý hasičák, tak som ho vzala do auta. Hadicu sme oblepili akousi čiernou páskou čo sme našli v skrini a modlili sa, aby sme došli na trajekt a naspäť. Vyrazili sme skoro ráno, aby sme stihli prvú loď na Fraser Island. Auto stále smrdelo benzínom, ale došli sme.
Cesta na ostrov trvala 45 minút. Podobne ako na Green Island, na ktorom sme boli keď sme navštívili Cairns. Na ostrove sme si potom vyzdvihli auto a hurá na austrálske safari. Ale nebolo to až tak jednoduché. Museli sme pred jazdou absolvovať školenie na 4×4 po piesočnatom ostrove, pretože tam platili špecifické miestne predpisy. Michal spočítal, že to bolo 50 minút utrpenia. Po ňom bola zaslúžená odmena – dostali sme kľúče od auta a mohli sa vydať na cesty. Najprv smer -> kryštáľovočisté jazero McKenzie.
Keď sme ho zbadali, neverili sme vlastným očiam. Tak brutálne priezračnú vodu som ešte nevidela. Fotili sme sa ako diví, kým tam nikto nebol.
Po dvoch hodinách blbnutia na jazere, ktoré vrhalo snáď všetky možné odtiene azúrovej, už ľudia začali prichádzať a zaplňovalo sa to tam. Bol čas vydať sa ďalej, na jazdu po jednej z najdlhších pláží na svete, 75 miles beach (120 km), a konečne uzrieť div(n)ého psa Dinga. Súčasťou školenia na 4×4 boli aj pokyny, ako sa v ich blízkosti chovať. Ľudia si totiž často neuvedomujú, že sú divokí, chcú sa k nim chovať ako k domácim miláčikom. Už sa stalo, že napadli ľudí, alebo dokonca odniesli malé deti. Ich povaha je totiž podobná vlkom.
Navštívili sme aj slávny vrak lodi SS Maheno, ktorý bol na pobreží Fraser Islandu.
Jazda na 4×4 po pláži bola zábavná. V jednej časti cez pláž tiekla rieka, tak sme cez ňu prebehli autom, lenže sme zabudli, že máme otvorené okná, tak sme to mali aj so sprchou. Zastali sme, aby sme sa otriasli a chlapci sa zhodli, že si to musíme dať ešte raz… alebo aj dva… tak sme mali austrálske safari aj s vodným svetom. Poviem vám, zábavný park hadr.
Takže takéto sme my mali Vianoce. Zbytok dní sme grilovali, popíjali karamelový likér, počúvali vianočné koledy a pesničky, a tancovali na terase.
V domčeku sa nám býva dobre, máme záhradu plnú zeleniny a tropického ovocia. Lily nám vravela, že keď niečo dozrie, máme to skonzumovať. Figy sú ešte zelené, ale pitaye už boli zrelé, a k tomu je aj sezóna manga, tak sme si občas spravili tropický ovocný šalát. Jeden deň sa nám podarilo navštíviť aj miestny trh, kde sme nakúpili čerstvé ananásy. Voňali krásne, a chutili ako med.
Ďalšie dni sme navštívili Bundaberg kde na každom rohu pestovali cukrovú trstinu, miestny rumový liehovar, korytnačiu pláž, levanduľovú plantáž… a Maryborough, historické mestečko z ktorého pochádzal autor Mary Poppins.
Na dovolenku sme si so sebou zobrali aj teleskop. Skoro každý večer sme sledovali jasnú oblohu plnú hviezd, planét a vesmírnych objektov. Niečo sme vám aj vyfotili:
A Silvester sme strávili na vode. Požičali sme si kajaky a plavili sa po Korálovom mori. Voda bola veľmi teplá (keď to tvrdím ja, to je už čo povedať). Vôbec som nemala problém do nej vkročiť.
Večer sme vybehli na miestny ohňostroj a keď sme sa vrátili, boli sme takí unavení, že sme si otváranie šampusu nechali až na ráno. Ráno sme sa zobudili 8:50. Jirko vyskočil z postele, že za 10 minút bude Nový rok v Európe. Myslela som si, že sme to už prepásli, ale fakt! Do Nového roku ostávalo 10 minút. Tak sme si dali na raňajky šampaňské. Snídaně šampiónov. Aby sme to trochu zabrzdili, Jirko spravil anglickou snídani. Bol to podarený deň. Ako na Nový rok, tak po celý rok.
Austrálsky blog 