Rockhampton, Gladstone a noc na farme

Ako u nás v poslednej dobe býva zvykom, zašli sme na ďalší náhodný výlet. Boli sme zvedaví, koľko kilometrov sa nám podarí spraviť a kde skončíme. Vydali sme sa na sever. Neuveríte, skončili sme až v Rockhamptone!

Cesta to bola ďaleká. Dokonca sme mali na nej aj jednu menšiu nehodu. Pred nami išlo nákladné auto, viezlo nejaký štrk a nemalo dobre prikrytý náklad. Jirko ho chcel obehnúť, ale ako sa na to pripravoval, bol pri ňom blízko a jedna skalka nám spravila do okna prasklinu. Museli sme sa zastaviť v Bundabergu. V predajni VW a Škodoviek nám poradili kam máme ísť.

Chlap v opravovni skiel sa nám na to pozrel a povedal, že to bude hotové za 20 minút. Našťastie to nebolo nič veľké, ale hrozilo, že by sa nám to časom rozrástlo. Po opravení na skle takmer nič nie je poznať. Úžasné! Po tomto zážitku je čas dať si pauzu, tak sme sa zastavili v jednej zaujímavej kaviarni.

• 

• 

• 

Výhľady sme mali fakt nádherné. Raz sme išli pobrežím, inokedy zase vnútrozemím. Krajina sa nám menila pred očami.

• 

• 

Keď sme prechádzali cez mestečko Maryborough, všimli sme si, že sa tam zrovna konajú farmárske trhy. Je čas na medzipristátie. Nadchla ma dodávka plná ananásov, tak sme si jeden kúpili. Bol ako med! Chuť je neporovnateľne lepšia, než tých zo supermarketu, ktoré sú často od stonky plesnivé. Iné, než z trhu, už ani nekupujeme. V záhradke som si zasadila ich stonky a krásne nám rastú. Som zvedavá, či aj my budeme mať niekedy vlastné ananásy.

• 

• 

• 

• 

Aby sme na tak dlhej ceste nezaspali, cestou sme hrali hru zvanú cestná Trivia. Sú to cedule s otázkami, po ktorých nasleduje asi za kilometer odpoveď.

• 

• 

Ďalšou zastávkou bol Gladstone. Mesto pôsobilo dosť industriálne. Žije totiž z miestnych uheľných baní. Z veľkej časti ho tvoril prístav. Cítili sme sa tam trochu ako v Singapure.

Prístav Gladstone je piaty najväčší multikomoditný prístav v Austrálii a štvrtý najväčší terminál, vyvážajúci uhlie, na svete. Medzi hlavné vývozy patrí uhlie, oxid hlinitý, hliník, cementové výrobky, kyanid sodný a dusičnan amónny.

Ak by vás to zaujímalo, tak prvenstvo patrí prístavu v Newcastle, NSW (Austrália), of course.

• 

• 

• 

Ešte sme netušili kde budeme spať, ale vedeli sme, že v hoteli to (kôli Korone) nebude. Jirko objavil na internete neďaleko akúsi farmu. Skúsili sme tam zavolať. Mali posledné voľné miesto, tak sme si ho rovno zarezervovali. Tentokrát spíme na farme. Hurá! Návštevníci majú dovolené voľne sa pohybovať v ohradách medzi zvieratami, a pred západom slnka sa kŕmia kone. To bude zážitok 🙂

Nakúpili sme si klobásky, že si ich spravíme na ohni. Písali, že je tam komplet vybavenie aj s drevom. To síce bolo, ale drevu sa akosi nechcelo horieť. Nemali sme totiž papier, tak sme oheň zakladali zo suchej opadanej kôry. Tá síce horela pekne, ale drevo nie a nie chytiť! Asi bolo bezpečnostné, alebo len na okrasu. Trvalo nám dobrú hodinu, než sa rozhorelo.

Po upečení večery sme tam ešte posedávali. Proste taká pohoda pri ohni. Prišla za nami jedna rodinka, či sa môžu pridať, tak sme pokecali. Uhlíky boli stále silné, a pekne to tam hrialo. Keď sme odišli, prišli tam po nás ďalší. Vravím Jirkovi, že nás určite využili, aby sme tam založili oheň! Teraz už len zlíznu smotanu.

Neuveríte, z tých silných uhlíkov, ktoré tam po nás zostali, sa ani im nedarilo oheň znovu založiť. Síce im to netrvalo tak dlho ako nám, ale tiež s tým mali problémy. Ktovie, či sa o to nesnažili minulú noc, no neúspešne.

• 

• 

• 

• 

• 

Zobudila som sa vyspatá už pred východom slnka. Tú nádheru som si nemohla nechať ujsť a celú som ju zdokumentovala. Krajina bola v jemnom závoji hmly, a do toho začala hra prvých lúčov s farbami.

Premýšľali sme, kam by sme mohli vyraziť na raňajky. Našla som Tea Room (čajovňu), ktorá mala cez víkend otvorené a dokonca aj vynikajúce hodnotenie. Keď sme tam prišli, oznámili nám, že majú plno. Keďže sú takí populárni, návštevníci si musia dopredu zabookovať stôl. Tak si vravíme, že nič, pôjdeme inde.

No za chvíľu za nami prišla obsluha a oznámili nám, že ešte našli nejaké miesto a môžu nás usadiť. V súkromnom salónku. Bol to teda zaujímavý zážitok. Všetko pôsobilo tak historicky. Cítili sme sa tam ako na nejakom zasadaní.

• 

• 

• 

• 

• 

Celý Rockhampton pôsobil veľmi historicky, aj keď tu tej histórie moc nemáme.

• 

• 

• 

Aj keď sme tých zážitkov mali už veľa, na záver sme ešte navštívili botanickú záhradu.

• 

• 

• 

• 

• 

Pelikán, to je obrovský vták. Spomedzi všetkých tých kakadu (a iných operených tvorov čo tu máme) je, spolu s našim svadobným austrálskym moriakom, môj najobľúbenejší. Keď sedia na lampách nad cestou, vyzerá to veľmi komicky. Vždy dúfam, keď ideme okolo, že na nás zhora nespustia nejakú bombu. Tieto boli zvyknuté na ľudí a nezdrhali. Nechali sa pekne vyfotiť.