Chováme austrálske včielky bez žihadiel

Ozývame sa trochu opozdene. Tento mesiac máme totiž plný osláv a výletov, tak sa mi na písanie podarilo nájsť čas až dnes. Oslávili sme Jirkove narodeniny, svadobné výročie… a vydali sa katamaránom na oceán za veľrybami. Určite o tom všetkom napíšem, ale musíme najprv pretriediť fotky. Počasie nám vyšlo a bolo to úžasné! Veľryby sa k nám priblížili až na pár metrov od lode, občas nás oprskli vodou a plávali spolu s nami.

A čo sa ešte medzitým udialo? Po týždni od zaplatenia zálohy za včeličky sa nám ozvala baba, že by pre nás mala jeden úľ. Veľmi ma to prekvapilo, pretože čakacia doba je normálne 10 až 12 týždňov. Úľ sme mali pôvodne dostať až v septembri. Tak hurá pre neho! Absolvovali sme zaškolenie, úľ sme si odviezli, včielky vypustili a vyzerá, že sa im u nás páči. Vnútri ich býva teraz okolo 5 tisíc, ale do roka by sa to malo zdvojnásobiť na maximálnu kapacitu. Na úľ aj so včielkami sa vzťahuje ročná záruka. Počas tejto doby ho nesmieme otvárať, kým si tam nevybudujú svoje impérium. Po roku sa už môže deliť a zbierať z neho med. Jirko mi kúpil o našich včielkach krásnu knižku. Najprv som ju mala požičanú z knižnice, ale keď som zistila, že je veľmi dobrá, tak už máme vlastnú. Je tam totiž všetko od praktických rád ako množiť kolónie, deliť úľ a zbierať med… až po chovanie včiel, ich zvyky, a ako fungujú ako komunita.

Ako som už spomínala, tieto včielky sú tzv Australian native stingless bees (miestne včely bez žihadiel). Veľkosťou sú asi tak štvrtinové v porovnaní s klasickou európskou včelou. Opeľovanie záhradky zvládajú rovnako, ale na nožičkách unesú menej peľu, tým pádom produkujú menej medu. Zvyčajne je to 1 kg na jeden úľ, kde pri európskej včele tých kíl môže byť až 50. Dočítala som sa, že med je chuťovo odlišný, ale rovnako liečivý (ak nie aj viac). Keďže sa za rok vyprodukuje len 1 kg, keby ste tento med chceli kúpiť, kilo sa pohybuje okolo $200, čo je celkom šialená suma. Prirovnávajú ho k Manuka honey. Je to veľmi kvalitný med od európskych včiel, ktoré zbierajú peľ z kvetov Manuky (Leptospermum scoparium). Je vysoko antibakteriálny a obsahuje látku MGO. Ďalšou zaujímavosťou je, že tieto naše včielky (budem ich volať “Sugarbag” lebo tak ich tu volajú) neuskladňujú med vo voskových plástoch, ale v propolisových. Keď sa med vyextrahuje, ostane vám akási hmota, ktorá sa dá tvarovať ako plastelína a používa sa v kozmetike alebo za z nej vytvaruje náustok na Didgeridoo (austrálsky hudobný nástroj).

Rozdiel medzi európskymi včelami a našimi Sugarbags je, okrem náročnosti na starostlivosť, aj v ich povahe. Sugarbag bees sú takmer úplne bezúdržbové a oddanejšie svojej kráľovnej. Žiadne vydymovanie (ktoré sa používa na klasické včely) na ne neplatí. Kráľovnú by nikdy neopustili a sú jej verné do konca včelieho života. Ešte premýšľame, aké meno by sme dali tej našej kráľovnej. Buď to bude Alžbeta prvá alebo Filoména. Ak by ste mali lepší nápad, kľudne nám ho napíšte do komentárov.

Včera som to naše hejno chvíľu sledovala cez obedňajšiu pauzu (keď som pracovala z domu) a vyzeralo, že kráľovna im zavelila, že bude uklízecí deň. Z úľu vynášali malé guličky (dočítala som sa, že je to odpad). Jedna včielka ale mala odpad zlepený z dvoch guličiek, tak sa s nim trápila. Bol na ňu veľký a nevládala ho odniesť. Nakoniec to ale nejako dala. Je veľmi zaujímavé ako spolu fungujú a komunikujú, ako sú socializované a majú to všetko pekne zorganizované.

Nikdy by som nepovedala, že ma raz bude fascinovať hmyz. Občas mám pocit, že sa chovajú ako ľudia.