Plavba za veľrybami aneb I need vitamin sea

Konečne sme sa dokopali k sľubovanému článku o našom výlete za veľkými rybiškami (po správnosti cicavcami). Nebudem sa veľmi rozpisovať, viem, že ste zvedaví na fotky (hlavne na tie s nekonečným oceánom).

Sezóna veľrýb (kedy ich môžeme pozorovať z Austrálie ako migrujú) tu trvá v období zimy, od júna do konca septembra. Na začiatku júna plávajú zo severu na juh, a ku koncu sezóny naopak, už s malými velerýbčatami.

Vyhliadkových plavieb je tu na výber milión. Záleží len od miesta, kde by ste sa radi nalodili. Väčšinou sú to lode, ktoré majú kapacitu 100 až 1000 pasažierov. Nám sa ale nechcelo tlačiť medzi turistami (rozumej šialenými Číňanmi so selfie tyčkami), tak sme si našli súkromnú loď – katamarán, ktorý provozoval jeden manželský pár zo Sunshine Coast. Ich “Double J” patrí medzi najväčšie katamarány a limit návštevníkov na palube bol len 10 osôb.

Nalodenie sme mali naplánované na ôsmu hodinu rannú v Mooloolaba, Sunshine Coast. Keďže bol odliv, naberali nás z pontónu pre verejnosť, kde sa dalo krásne zaparkovať autom, priamo pri vstupe. Počasie nám vyšlo. Bolo príjemne, slniečkovo, teplota sa vyšplhala až na 23°C. V zimnom období prší veľmi výnimočne, tak je na predpoveď počasia celkom spoľah.

Všetko bolo presne na čas. Vstúpili sme na palubu, dostali inštrukcie (kde sú toalety a podobne), všetci sme sa vyzuli, aby sme im tam od topánok nenarobili čmuhy, a mohli sme vyplávať po kanáli SMER OCEÁN. Medzitým nám Juanita spravila kávu a John (kormidelník) nám porozprával o pár veľrybích faktoch a pripravoval nás na to, čo nás čaká. Zbehla som do kajuty, pozrieť, ako to tam majú krásne vybavené. Loď mala obývačku s obrovským gaučom a kuchyňou, tri ložnice a dve kúpeľne. “Master bedroom” mala vlastnú kúpelňu (ensuite) s pračkou a sušičkou. Zdržovať sa tam ale nebol dobrý nápad. Na vlnách to tam občas dobre hádzalo a hrozilo, že by mi z toho začalo byť nevoľno.

Plavba to bola dlhá, chvíľu sa nám nedarilo žiadnu veľrybu spozorovať… až kým sme na horizonte nezbadali prvých samcov humpbacka. Vyskakovali a hádzali sa o hladinu (tzv. breach) – predvádzali sa pred samicami.

Nabrali sme kurz, smerom k “veľrybej diaľnici” kde sa začali hádzať, aby sme ich videli viac. Je to cesta, po ktorej tieto mega tvory migrujú. Dlho sa nič nedialo, až sa zrazu tesne vedľa nás vynorili rovno dvaja humpbacks (keporkaky). To bol kolos! Začali sa predvádzať a prskať na nás vodu veľrybím rozprašovačom. “Tššššš, tššššš…” ozývalo sa každú chvíľu. Potom nám ukázali veľký chvost a po nádychu sa stratili v hlbinách… ale stačilo počitať, a do 5-tich minút boli znovu na hladine, aby sa nadýchli. A takto plávali s našou loďou niekoľko minút.

Počas plavby sa ich ešte pár prestriedalo… a keď bol čas obedu, Juanita nám spravila vynikajúce chlebíčky.

Po úspešnom pozorovaní veľrýb sme dali pár drinkov, a celou cestou naspäť sme si už len užívali nekonečný oceán, vlny a svieži vánok.

A takáto bola potom cesta domov, po pevnine…