Čo je dnes normálne?

Neviem, či to začali robiť aj u vás v Európe, ale tu sa vláda rozhodla, že bude podporovať rôznorodosť. Bolo by to v poriadku, keby nezachádzali až do extrémov tzv. LGBTIQXYZ…

Pred pár rokmi, keby niekto povedal, že sa necíti dobre vo svojom tele, tak by dostal diagnózu a poslali by ho na terapiu. Dnes by tomu človeku povedali, že je to OK a navrhli by mu, aby sa dal preoperovať.

Jeden kontroverzný článok nájdete TU.

Nevadia mi ľudia opačnej orientácie. Ani tí, čo sa prezliekajú a stajlujú do opačného pohlavia. Ale keď niekto začne zasahovať do svojho tela, ako keby to nič nebolo, a neváži si to, čo na tento svet dostal do daru, to ma dostáva do rozpakov. Tí ľudia (najsmutnejšie, že sú medzi nimi aj malé deti) často ani netušia, do čoho idú. Čo všetko to obnáša. Ako to bude za 5, či 10 rokov. Že pri zmene pohlavia budú už do konca života na hormónoch, neplodní… Toto je podľa mňa z ich strany maximálna neúcta voči svojmu telu, a Austrálska vláda sa rozhodla tíchto ľudí v preoperovaní podporovať. V niečo, čo sa už len tak, keď sa to udeje, nedá vrátiť späť.

Svet je založený na polarite. Niekto má mužské a niekto ženské pohlavie. Niektoré ženy majú viac mužskej energie a niektorí muži viac tej ženskej. Na tom predsa nie je nič zlé, či nenormálne. Keď sa niekto v tom necíti dobre, neznamená, že sa má dať kôli tomu preoperovať. Mal by s tým pracovať. Ja sama som sa odmalička cítila, že som viac chlapčenská, než dievčenská. Boli časy, kedy som sa vôbec necítila ako žena… ale v živote by mi nenapadlo, dať sa kôli tomu preoperovať na opačné pohlavie. Človek na tom musí pracovať hlavne vo svojej hlave. Tento postoj sa ale časom mení. Nič nie je statické. Nesmieme si nechať svoje telá zohaviť. Je to ten najväčší a najtrvácnejší dar, ktorý sme do tohto života dostali.

Počula som, že v Austrálií do škôl volajú transgender, aby deťom prednášali o rešpekte. Na stredných školách učia deti o tých všetkých nových “pohlaviach”. Jeden žiak sa posťažoval:

Neviem, čo si mám o tom myslieť. Nemám bližšie informácie. Je to zvláštne, že vláda v tomto tie deti podporuje. Pritom mám pocit, že sú len zmätené (kto by z toľkých sexuálnych orientacií nebol, že?). Možno sa niektorí z nich cítia nezaujímavo, tak chcú aspoň nejako zaujať a budú tvrdiť napríklad, že sú hermafroditi. A nakoniec skončia u operácie a doživotnom braní hormónov (plus mať ďalšie starosti s tým spojené)… Nech mi niekto netvrdí, že aj za pár rokov budú všetci v tom “novom” tele stále šťastný.