Tento rok sa nám už konečne podarilo absolvovať prvý český Pohádkový les na Deň detí. Hlásili búrky, ale vypršalo sa už večer. Dni ostali pekné, slnečné. Museli sme mať ale šetriaci režim, lebo si ešte zvykáme po prílete na nové časové pásmo.
Vydali sme sa do neďalekých Svatobořic. Pohádkový les tam mal 10 stanovišť. Na prvom sa hádzalo balónkami do plechoviek (Drobec to zhodil ako profesionál 😄), ďalšie boli divadelné pohádky. Druhé stanovište bolo divadlo s čertmi a to nám Drobec oznámil, že tam byť už nechce, lebo sa mu to “nelíbí a čerti sú hluční”, tak sme sa pobrali na tretie. Tam bol pejsek a kočička, a piekli dort, ktorý im potom zjedol zlý pes. No a ten, ako sa objavil a vybafol, tak Drobca vyľakal – boli slzy ako hrachy. Ešte ako je z toho cestovania unavený, tak je na takéto veci citlivejší. Ale nebol jediný, kto ho nemal rád. Keď sa na konci pohádky rozdávali razítka, k zlému psovi si pre razítko žiadne dieťa nešlo 😄 Radšej išli ku kočičke.






Na každom stanovišti sa dostávalo razítko a za 10 nazbieraných razítiek si deti mohli vybrať hračku (na výber boli rôzne autá, vozy, balónky, bublifuky, sladkosti…) a špekáček. Na konci Pohádkového lesa bol skákací hrad a občerstvenie. My sme si dali párek v rohlíku a Kofolu, ale mali tam aj srnčí guľáš.
Proste taká prkotina, že si človek niekam vybehne s dieťaťom, v kľude si sadne, a ono sa pohrá… Bola to strašná pohoda. Na každom rohu je tu detský kútik. Dokonca aj v lekárni bol! To v Austrálií vôbec nie je. Pritom Austrália sa tvári viac ‘kids friendly’ než je Česko, no realita je opak.
V Brne sme navštívili čajovňu pre rodiny s deťmi s názvom Mezi stromy, a úplná paráda. Človek si tam v kľude dá kávu, čaj, limču, jedlo… a dieťa sa tam vyhrá. Mali tam kuličkový bazén, skluzavku, houpačku, kuchyňku, dráhu s vláčkom a kopec iných hračiek. To v Austrálií je s herničkami problém. Nie sú tam skoro žiadne, lebo poisťovne to nechcú poistiť, alebo je poistka príliš drahá. Všetko tam musí mať nejaké poistenie. Je to fakt otrava.
Zrazu všetko, čo nám v ČR pripadalo ako samozrejmosť, je nám tu teraz vzácne. Aj už i len taká základná vec, ako bývanie v poriadnom dome, kde teplota vnútri počas dňa neskáče plus mínus 10 stupňov. Drobec je tu veľmi spokojný. Spinká sa mu tu oveľa lepšie.
Zrazu si uvedomujem, akú pestrú prírodu tu v ČR máme. Síce tu nie sú pláže, ale v Austrálií sa nám to časom aj tak okukalo, a už sa nám zdalo, že nič iné, než pláže, tam nie je (QLD). V ČR sa v kľude môžete prejsť po lúke, dokonca si na nej aj ľahnúť, bez strachu, že by vás tu niečo zožralo. Je tu oveľa viac atrakcií pre deti než v Austrálií.
Čo mi tu chýba, je kaviareň otvorená už od 6h rannej. Veľa z nich tu otvára až v 9h a to my sme už tri hodiny hore. Je nám to celkom pozde, ak by sme si chceli dať niekde raňajky.
Deti sa tu k sebe chovajú inak. Prídu mi vychovanejšie. Batoľatá sa tu nebijú navzájom, ako sa bili v Austrálií. Tam musím byť večne v strehu. Príde mi to, že to majú ako obranný mechanizmus zo škôlky. Tu ako sú deti s rodičmi doma dlhšie, tak potom nie sú tak strašne útočné. Ešte sa nám tu nestalo, že by Drobcovi niekto bral hračku, keď sa hral, alebo ho nebodaj udrel. Tu vidím, ako strašne na deti vplýva to prostredie v ktorom vyrastajú. Vy sa síce môžete snažiť vychovať ich čo najlepšie, ale vždy tam bude hrať dôležitú úlohu to prostredie. Preto nie som veľmi zástancom výuky detí doma. V Austrálíí by to hrozilo (tie školy tam sú dosť zvláštne) a to si myslím, že by bola škoda, pretože zo školy si deti odnášajú najviac kamarátstiev a zážitkov. Učia sa, ako medzi sebou vychádzať. Na to proste len nejaká návšteva ihriska nestačí. Doteraz si pamätám na rôzne vtipné príhody, čo sme na hodinách zažili. Len to musí byť škola, kde sa to dieťa dobre cíti, no a to je trochu výzva, nájsť tú správnu.
V Austrálií sú skoro všetky súkromné školy pánbožskárske, tak to fakt neviem, ako by sme to vymysleli. Reálnejšie si to viem predstaviť tu, v Česku. Ani neviem, ako by sme riešili tie ich večné školské prázdniny, pretože školský rok sa im tam skladá zo štyroch semestrov, a po každom majú dva týždne voľna. Plus v lete je voľno dva mesiace. Kam tie deti každé dva mesiace na dva týždne dávajú, keď zamestnanci majú ročne len 20 dní voľna?
Vidíš, a my si tady život v Austrálii idealizujeme.
LikeLike
To už tak býva, keď ti niekto bude vkuse ukazovať, aké krásne sú tam pláže… a človek tam začne žiť a zistí, že to nie je úplne vončo. Ale záleží aj od človeka, aké má priority. Niekto napr. tie veci ohľadom zákázaných postrekov, kvality potravín, alebo diskomfortu v bývaní nerieši, a bývať mu tam nevadí.
LikeLike