Austrália. Jedna z najbohatších krajín sveta. Krajina, kde ľudia odvádzajú obrovské dane, platia drahé nájmy, drahé energie, drahé zdravotníctvo, drahé univerzity, drahé škôlky (ktoré vedú len súkromné firmy), ženy sú na platenej materskej len 4 mesiace a za darovanie krvi nedostanete absolútne nič, ani to minimum v podobe daňovej úľavy… Krajina, ktorá sa rada prezentuje ako moderná, vyspelá a úspešná spoločnosť. A potom človek otvorí internet a vidí reklamu:
„Sponzorujte austrálske dieťa, aby malo školskú uniformu, tašku a základné potreby do školy.“
Prepáčte, ale toto má byť normálne?
Ako je možné, že v krajine s obrovským nerastným bohatstvom, miliardovými ziskami bánk a astronomickými cenami nehnuteľností existujú deti, ktoré nemajú na školské pomôcky? Ako je možné, že sedemročné dieťa hovorí: „Priala by som si mať veci, ktoré potrebujem do školy.“
Toto nie je problém „rozvojovej krajiny“. Toto je Austrália v roku 2026.
Ľudia tu pracujú celý život, odvádzajú desiatky… stovky tisíc dolárov ročne na daniach a napriek tomu systém nedokáže zabezpečiť ani základné potreby pre deti? Kam tie peniaze idú? Prečo obyčajní ľudia musia suplovať štát cez charity a sponzorstvo, aby deti mali na povinnú školskú uniformu?
A najhoršie je, že sa to začína brať ako niečo normálne. Ako niečo, nad čím sa už nikto nepozastaví.
Reklamy na „sponzorovanie austrálskych detí“ sa zobrazujú medzi videami, popri reklamách na luxusné autá a investičné apartmány za milióny dolárov.
Austrália má peniaze. Hromadu peňazí. Problém nie je nedostatok bohatstva. Problém je, kam sa toto bohatstvo rozdeľuje a koho systém skutočne chráni.
Keď v krajine, ktorá patrí medzi najbohatšie na svete, deti nemajú základné školské potreby, tak to nie je individuálne zlyhanie rodín. To je zlyhanie celého systému.
Austrálsky blog 
Leave a comment