Záhadná izba

Pustím sa teda do ďalšieho článku. Snáď to stíhate čítať. Dnes som zase poslala ďalší životopis. Jirko tu akurát vedľa mňa upravuje ten svoj, a ja mám čas vám zase niečo napísať.

Odkedy sme zmenili ubytovanie a presťahovali sa do čínskej časti Box Hill, mi v hlave vŕta pár vecí. Prvou je, či tá naša mladá ázijská majiteľka pracuje, a ak áno kde, pretože je dosť často doma. My by sme sa jej aj spýtali, ale veľmi zhovorčivá nie je, a angličtinu má slabšiu. Asi prechádza ťažším životným obdobím, alebo nie je ukecaná od prírody.

Zaujímavé je, že Číňania, ktorí prídu žiť sem do čínskej časti, často nevedia dobre po anglicky. Niektorí vôbec. Tu v komunite im čínština stačí. Tí, čo majú permanent resident visa ako my už angličtinu samozrejme ovládajú pretože je to jedna z viacerých podmienok, ktorú musíte pri žiadosti o víza spĺňať.

Druhou vecou je tajomná miestnosť v dome na prízemí. Je stále zatvorená, má dvojdvere, a nikto do nej nevchádza ani z nej nevychádza. Na internete som si našla pôdorys a keď dom v roku 2012 predávali, miestnosť bola študovňou.

Dom je dohromady 5-izbový s práčovňou, tromi kúpeľňami, kuchyňou, terasou a garážou. Terasa je na slnečnú severnú stranu. Áno, severnú. Tu je to naopak. Keďže sme dole nohami, Slnko tu svieti na poludnie na sever. Dnes sme si na terasu vyvešali vyprané prádlo a krásne nám vonia. Po dlhej dobe sme sušili na Slnku.

Jirko si myslí, že to bude niečo ako mala Monika v Priateľoch. Miestnosť plná bordelu. Nechajme sa prekvapiť.

Spolu s nami a babou, čo je pravdepodobne majiteľka, tu dočasne býva ešte jeden čínsky pár. On je trochu viac zhovorčivý. Ona po anglicky skoro vôbec nevie. Minule sa snažila, no ja som sa nechytala… ale strašne dobre varí. Teda, aspoň to tak dobre vyzerá a vonia. Na raňajky jedia teplé veci, nudle, ryžu a kopec šalátu. Pár vecí som od nej odkukla. Ako varila ryžu a pripravovala mäso. Používala tapiokový škrob a sójovú omáčku. Dnes sme si asi po mesiaci aj pol uvarili normálne jedlo. “Normálne” myslím ako niečo s prílohou, nie cestoviny s paradajkovou omáčkou. Nechala som sa inšpirovať a uvarila som “čínu”.

Majiteľka to tam má veľmi pekne vyzdobené kyticami čerstvých kvetov. Vo váze na stole má 6 ľalií, v kuchyni klinčeky s nevestiným závojom a v chodbe akúsi zmes chrizantém. Veľmi pekné.

Dnes mi to vlastne doplo, keď sme boli na nákupe. Pred supermarketom mali kytice rezaných kvetov, tak ako to zvyknú mať aj v ČR a SR. Supermarketové kvety sú predsa na dekoráciu stolu! Nie na darovanie manželke k výročiu.

Do bytu prišli akýsi iní ľudia. Iní nie preto, že by neboli Aziati, boli to Aziati, ale v dome sme ich ešte nevideli. Aj keď sa tu tie návštevy dosť stredajú (už to nestíhame veľmi vnímať, lebo naše oko nie je zvyknuté ich od seba rozlišovať) občas postrehneme, že sme niekoho ešte nevideli.

Na gauči sedel starší pánko, a pustil sa s nami do reči. Hovoril pekne zrozumiteľne. Bol rovnako ako my, permanent resident. Prišli sťahovať (asi) so synom. Balili a menili zámky. Vyzeralo to tak, ako keby sa jeho syn rozišiel s našou hostiteľkou, a on si berie svoje veci. Konečne sa všetci vytratili a ja môžem nazrieť do tej záhadnej miestnosti kde nikto nebýval.

Mala som z toho pocit, že všetko, čo bolo v dome jeho, naša hostiteľka natrepala do tej jednej miestnosti a on si to teraz odvážal pretože vecí tam bolo viac než je v izbe normálne mať a ona vôbec nevychádzala z izby, keď tam boli. Aj taký je život. Tak snáď to zvládne bez újmy.

Na záver prikladám fotku buchty ktorú sme si dnes kúpili v pekárni. Vyzerá ako… (každý si doplňte svoje slovo).