Ahoj oceán a prírodná farba na vlasy

Zatiaľ čo dokončujeme prvu časť článku o Nepále a zhromažďujeme fotky, zhrniem, ako si nažívame. Tento týždeň sme si po zhonoch konečne poriadne oddýchli. Zrovna včera sme boli otvoriť kúpaciu sezónu. Zbehli sme do Sunshine Coast na pláž Mooloolaba. Teplota počas dňa vzrástla až na 35 stupňov Celzia, a voda v oceáne už konečne nebola studená.

Dnes ráno sme boli v meste, a odpoledne radšej trávime doma lebo vonku je teplo a dusno. Jirko navaril obed, a ja som sa konečne pustila do farbenia vlasov. Vlastne, to farbenie vlasov ma donútilo napísať tento článok. Objavila som totiž novú hennu z indického obchodíku (Nupur) a som z nej nadšená! Ako som si dnes farbila vlasy (nebol to vôbec krátky proces), hlavou mi preblislo kopec myšlienok, a najviac ma zaujala tá, ako som vlastne prišla k farbeniu vlasov Hennou, ako sa to všetko postupne vyvíjalo a zmenilo mi to život. Bola by som rada, keby tieto moje poznatky konečne uzreli svetlo sveta.

Zo začiatku som si farbila vlasy normálne, chemickými farbami, lenže po čase som si všimla, že ich mám suché a lámu sa. Narazila som na článok o škodlivosti chemických farieb, a začala som s pokusmi. V diskusiách na internete boli rôzne príbehy. Niektoré ženy s farbením Hennou začali v tehotenstve, aby sa im chemikálie nedostali do tela, iné mali príbeh podobný ako ja. Čo ma zaskočilo bolo, že veľa žien sa k svojmu telu chovalo pekne, keď čakali mimčo, ale keď neboli tehotné, bolo im v podstate jedno, čo na seba patlajú. Myslím, že k svojmu telu by sme mali pristupovať ako “k chrámu duše” bez rozdielu, či sme tehotné, alebo nie. Nechápem, ako niektomu môže záležať na tele len keď čaká dieťa. A v čom je vlastne rozdiel, keď je kozmetika vhodná pre deti, a keď len pre dospelých? Zamyslel sa už nad tým niekto? V čom sú deti inakšie než dospelí? Je jasné, že ich pokožka je citlivejšia, ale to neznamená, že my, dospeláci, máme na seba patlať krémy plné chemikálii. Neide mi do hlavy, že na pokožke detí nám dokáže záležať, ale na vlastnom tele nie? Čo nie je vhodné pre deti, nemalo by byť vhodné ani pre nás.

Nikdy nezabudnem na jednu hlášku o opaľovacom kréme 50+, ktorú sme počuli minulý rok na pláži, vraj: “Nestriekajte sa tým opaľovacím sprejom pri aute, lebo mi to minule rozožralo lak.” Vravím si ČOŽE? Tak ono to rozožiera lak, a my si to máme dať na kožu? Na každom kroku tu vyhrožujú rakovinou kože, a mne vŕta v hlave… čo škodí viac? Trochu Slnka alebo takéto krémy?

Moja prvá zásadná zmena ohľadom kozmetiky a prístupu k vlastnému telu začala na VŠ. Pamätám sa na prvé stretnutie s Hennou, ako keby to bolo nedávno. Nebolo toho moc na výber. Moja prvá Henna bola z DM. Teraz už s istotou môžem usúdiť, že to bola katastrofa. Prášok po vymiešaní s vodou bol stále sypký… bolo to všade! Neskôr som našťastie zistila, že hennovanie vôbec nemusí byť taká tragédia. Vychytala som teplotu vody aj ingrediencie. Som rada, že ma tie náročné začiatky neodradili.

Ako som začala používať Hennu, každou aplikáciou sa to zdokonaľovalo. Na trhu sa postupne začali objavovať aj iné značky, dokonca aj iné odtiene než zrzavá (pridaním iných zložiek ako amla či indigo). Začala som viac experimentovať, pridávala som si do pasty rôzne ingrediencie. Zdĺhavé nanášanie a pôsobenie ma stále neodradzovali, aj keď som potom vždy musela umývať celú kúpeľňu. Vlasy sa mi odvďačili krásnym leskom a prestali sa lámať. Teraz je to už desať rokov, a stále som od toho neupustila. Vznikol mi z toho akýsi relaxačný rituál. Ten čas, ktorý tým strávim, vnímam ako čas, ktorý venujem sama sebe a starostlivosti o svoje telo. Henna vlasy nie len farbí, ale ich aj vyživuje. Čím dlhšie zábal pôsobí, tým intenzívnejšia kúra to je. Keď som si dnes to blatíčko nanášala na vlasy, prichádzali mi rôzne spomienky… ako som kedysi chodila na manikúru, a nikdy som s ňou nebola spokojná. Vždy som si ju musela doma upravovať podľa svojej predstavy. Väčšinou bola totiž odfláknutá. Potom mi doplo, že vlastne ľuďom, čo poskytujú tieto služby, neide o moje telo. Som im v podstate ukradnutá. Spravia si svoju prácu a zoberú za to peniaze. Tak som prestala chodiť na manikúru, a k domácemu farbeniu vlasov som si pridala aj úpravu nechtov. Keď som bola na VŠ, hodilo sa to. Ušetrila som nemalé peniaze.

Vtedy som ešte netušila, že to má pre mňa väčší význam. Asi to bude znieť trochu strelene, ale vznikol mi akýsi dialóg, medzi mnou a mojim telom. Moje vlasy sa už nikdy nechceli vrátiť k chemickej farbe, moje nechty chceli, aby som ich pilníkovala len ja. Zvýšila sa mi vnímavosť tela. Zrazu som na nechtoch nezniesla lak. Normálne mi začal vadiť. Nechty predsa nie sú citlivé. To pod nimi ale bolo, a to mi strašne vadilo. Pokračovalo to ďalej. Dostala som sa k výrobe domácej kozmetiky. Zistila som, že zbytočne vyhadzujem peniaze za krémy, ktorých obsahom je hlavne voda a nejaké PEG-100, emulgátory a vylepšováky. Zrovna minulý týždeň sme kúpili krém na ruky. Značka sa tvárila prírodne, akási francúzska “Body shop”, myslím. Krásne voňal a ja som potrebovala mať nejaký v práci… lenže to, že vonia bolo asi tak všetko čo dokázal ponúknuť. Na prvom mieste v zložení bola samozrejme voda (na obhajobu často vravia, že je to preto, že hydratuje – blbosť, ponorte si ruky do vody a nepotrebuje drahý krém). Po nanesení som mala akýsi zvlášny pocit, vôbec nemastil, a po chvíli som mala ruky znovu suché. Tak som sa zase vrátila naspäť k mojim olejíčkom a bambuckému maslu.

To isté mám aj s mydlami. Často sú tam pridané také látky, ktoré sa pri domácej výrobe mydla nepridávajú. Dôležité je správne vyváženie olejov s rôznymi vlastnosťami, a už to nemusíte o nič obohacovať. Lenže pri veľkovýrobe mydiel sú tieto kvalitné oleje drahé, tak sa to nahradí nejakou inou “dobrotou” s podobnými vlastnosťami, ktoré ruky často vysušujú. Myslela som si, že keď sa jedná o mydlo, automaticky to znamená, že bude vysušovať (tak ako som si myslela o olejoch, že každý musí byť mastný – hlúposť, skúste na pleť jojobový). Keď som si začala vyrábať mydlo sama, presvedčila som sa o opaku. Od vtedy sa mi ku kupenským mydlám už vrátiť nechce, rovnako tak aj ku “klasickej” kozmetike. Mimochodom, zistíte, že v kúpeľni nepotrebujete mať milión túb s krémami špeciálne na nohy, na ruky, na tvár, na telo… pretože si vystačíte napr. len s dvomi – jeden masnejší a druhý menej a hotovo, prípadne k tomu ešte nejaký olejíček.

Ak by ste si chceli skúsiť nejaký krém vyrobiť. Rada sa podelím o základný recept:

TELOVÉ ŠĽAHANÉ MASLO

20g bambuckého masla

10g oleja (napr. sezamový, avokádový, mandľový, makadamiový, konopný)

Dodržiavajte pomer 2:1 ak chcete toho viac.

Maslo s olejom vyšľaháme ručným mixérom (nejlepšie nejakým lacným, vyhradeným na tvorbu kozmetiky).

Et voilà, maslo je na svete! Aké jednoduché.